Historický zoznam členov

	Súčasní členovia:
	Ing. Igor Vaník	05.11.2000 – stále
	Jaroslav Štofko	05.11.2000 – stále
	Zdeněk Hameršmíd	05.11.2000 – stále
	Ing. Peter Salenka	09.11.2008 – stále
	Ing. Róbert Lipničan	04.09.2011 – stále
	Ing. Ján Kyseľ	03.03.2013 – stále
	Ing. Milan Mikuš	06.10.2013 – stále
	Mgr. Erik Bayerl, PhD.	07.01.2018 – stále
	Mgr. Martin Turčan	05.11.2000 – 01.02.2015
		04.02.2018 – stále
	Štefan Mistrík	05.11.2000 – stále
	Karol Kocian	07.01.2001 – stále
	Ľubomír Valach	06.11.2005 – 07.02.2016
		05.01.2020 – stále
	Marek Agh	06.11.2005 – stále
	Ján Polc	05.11.2000 – 03.03.2002
		05.01.2014 – 05.02.2017
		06.07.2025 – stále
	Bývalí členovia:
	Stanislav Loučka	05.11.2000 – †02.03.2003
	Ján Kuľašiak	05.11.2000 – †07.06.2006
	JUDr. Ján Slančík	05.11.2000 – †07.12.2007
	Jozef Pleva	03.12.2000 – †18.07.2021
Jozef Pleva Člen klubu: 03.12.2000 – †18.07.2021 Zberateľstvu sa venoval od roku 1985 Zameranie zbierky: pivné etikety Čechy a Slovensko Napísal o sebe: Zbierať som začal v roku 1985. Motivoval ma môj priateľ, ktorý začal so zberateľstvom o rok skôr. Nakoľko som získal celosvetový adresár pivovarov a postupne som do nich písal a dostával od nich mnoho etikiet, moja zbierka sa rýchlo rozširovala. V roku 2001 som mal cca 80000 zahraničných etikiet, ktoré som však predal a tohto času zbieram len Čechy -18205ks a Slovensko 8605ks. Mám značne množstvo prebytkov slovenských etikiet z minulých rokov - účtovné spoločnosti, ale aj z rokov 1950 až do súčasnosti. Mám záujem ich vymeniť prípadne predať. V roku 2007 som mal vážne zdravotné ťažkosti. Prestal som chodiť na zberateľské burzy, ale v zberateľstve chcem ešte pokračovať.
	Ing. Slavomír Rusiňák	05.11.2000 – †15.09.2024
Ing. Slavomír Rusiňák Člen klubu: 05.11.2000 – †15.09.2024 Zberateľstvu sa venoval od roku 1999 Zameranie zbierky: slovenské a české pivné tácky Napísal o sebe: Zberateľstvu pivných tácok som sa začal venovať tesne pred rokom 2000. Po vstúpení do klubu Bystričan moja zbierka obsahovala necelých 20 ks rôznych pivných tácok, no tento stav sa postupne začal meniť a to hlavne navštevovaním pivných búrz či už na Slovensku alebo susedných Čechách. Vo svojej zbierke mám v súčasnosti vyše 11042 tácok, zameral som sa len na bývalé Československo, ktoré zbieram podľa katalógu p. Šterbu. Svoju zbierku mám uloženú v euroobaloch a zaradených do šanónov. V súčasnosti sa tomuto koníčku môžem venovať naplno, nakoľko už nemám žiadne školské povinnosti, tie som si našťastie už splnil. Všetkých zberateľom odporúčam hlavne české burzy a to Prahu, Brno, Břeclav, Olomouc, Jirkov, Plzeň, ale aj slovenské burzy napr. Martin, pretože sú to burzy, ktoré svojou pestrosťou uspokoja snáď každého zberateľa. Som členom klubu Bystričan, kde patrím medzi skalných, a toto členstvo mám záujem si zachovať aj naďalej. Venujem sa len zbieraniu slovenských a českých tácok, pretože zbieranie tácok z celého sveta bolo časovo aj finančne náročné.
	Jaroslav Krsek	05.11.2000 – †03.01.2025
Jaroslav Krsek Člen klubu: 05.11.2000 – †03.01.2025 Zberateľstvu sa venoval od roku 1994 Zameranie zbierky: pivné etikety Čechy a Slovensko, tácky Slovensko Napísal o sebe: So zberateľstvom som začal možno ako väčšina začínajúcich zberateľov odliepaním etikiet z fliaš. Po nejakom čase som napísal do martinského pivovaru Martiner, že mám záujem o etikety a oni ma skontaktovali s martinským klubom Porter. Od tej doby zbieram etikety až do teraz, či už výmenou alebo na rôznych burzách.
	Ján Vodička	07.01.2001 – 07.02.2010
	Jozef Šalko	05.11.2000 – 04.02.2007
		04.01.2009 – 03.02.2013
	Milan Konôpka	22.09.2012 – 03.02.2013
	Michal Šimko	03.07.2011 – 01.02.2015
	Filip Haring	05.10.2008 – 07.02.2016
	Mgr Peter Štubňa	05.10.2008 – 07.02.2016
	Zdeněk Jarkovský	06.01.2008 – 07.02.2016
	Ing. Miloš Kováč	02.10.2011 – 04.12.2016
	Tomáš Bertha	05.01.2020 – 03.04.2022
	Ing. Kamil Nedeliak	05.11.2000 – †08.09.2025
Ing.Kamil Nedeliak Člen klubu: 05.11.2000 – †08.09.2025 Zberateľstvu sa venoval od roku 1996 Zameranie zbierky: tácky, účtenky Napísal o sebe: Zberateľstvu pivovarských suvenírov sa venujem od roku 1996. Zbieram pivové tácky hlavne so zameraním na Česko a Slovensko. V mojej zbierke je v tomto období 798 ks slovenských a 4208 českých táciek. Pravidelne sa zúčastňujem zberateľských stretnutí, či už na Slovensku alebo v Českej republike. Medzi zberateľmi pivových tácok mám viacero dobrých priateľov a vždy sa teším na stretnutie s nimi. Mám veľké množstvo prebytkov a preto aj touto cestou hľadám ďalších zberateľov, ktorí majú záujem o výmenu pivovarských táciek.

23. stretnutie zberateľov v Banskej Bystrici

V sobotu 7. júna 2025 sa v budove Slovenského Misijného hnutia v Banskej Bystrici uskutočnilo v poradí už dvadsiate tretie stretnutie zberateľov pivovarských suvenírov. A keďže tento rok si klub pripomína 25. výročie založenia klubu, chceli sme to poňať trochu slávnostnejšie a pripravili sme si pre zástupcov jednotlivých slovenských klubov poďakovanie vo forme Ďakovného listu. Pre účastníkov boli tiež pripravené nové vreckové kalendáriky klubu a 2 nové druhy podpivníkov pivovaru Gran, vydané v spolupráci s klubom. Stretnutia sa napokon okrem členov klubu zúčastnilo „až“ symbolických 25 zberateľov. Čo nás ale nepríjemne prekvapilo, členovia 6 slovenských klubov si nenašli čas na návštevu banskobystrickej burzy vôbec. Tým pádom ani nebolo komu odovzdať ďakovné listy. To je pre nás dosť ťažko pochopiteľné, nakoľko my sa nielen snažíme, ale aj reálne sa zúčastňujeme všetkých zberateľských stretnutí, organizovaných partnerskými klubmi na Slovensku. Výhovorky typu „boli sme nedávno v Rožňave“, „ideme o týždeň do Francúzka“, „nejde mi autobus“ alebo „bol som na zberateľských dňoch v Bratislave“ sú úbohé a pre nás neakceptovateľné. Aj my sme boli v Rožňave, aj my ideme do Francúzka, aj my sme boli v Blave na zberateľských dňoch, resp. sú aj iné spôsoby dopravy, LEN TREBA CHCIEŤ.

Tradične bola pripravená mimoriadne bohatá a lacná tombola, v ktorej vyhral každý lístok. Ten stál len 1 euro, hodnota každej jednej ceny pritom bola mnohonásobne vyššia. Sponzormi boli viaceré remeselné pivovary z okolia Banskej Bystrice, no najväčšou mierou prispel už tradične Banskobystrický pivovar, za čo mu patrí veľká vďaka. Program doplnila súťaž v hádzaní podpivníkov do škatule. Víťaz súťaže Miro Kúdelka dominoval vynikajúcim náhodom 7 kusov z desiatich. Objektívne však treba priznať, že morálnym víťazom bol aj Rado Slávik, ktorý trafil všetkých 10 podpivníkov, avšak jedným hodom, čo mu organizátori súťaže neuznali. Ocenenie bolo pripravené aj pre účastníka s číslom vstupenky 25, ktoré sme napokon mohli so šťastím odovzdať poslednému platiacemu hosťovi, hoci to chvíľu vyzeralo, že cenu asi nebudeme môcť udeliť.

Napriek mojim kritickým slovám sa burza niesla vo veľmi príjemnej domáckej atmosfére. Účastníci sa mohli občerstviť párkami, čajom, kávou či pivom od pivovaru Gran. Krátko pred záverom burzy nás príjemne prekvapili rodičia a brat Sláva Rusiňáka, ktorí nás prišli navštíviť. A veru si mali s každým čo povedať a pospomínať na nášho zakladajúceho člena a neodmysliteľnú súčasť našich zberateľských stretnutí. Na základe ohlasov zúčastnených teda akciu hodnotím ako vydarenú a teším sa ďalšie stretnutie v roku 2026. Pevne verím, že si vstúpia do svedomia aj ostatní zberatelia a účasť bude násobne lepšia.

Martin Turčan

Po niekoľkých rokoch účasť na pražskej burze

(6.9.2025)

Asi po 10-tich rokoch som navštívil spolu s Robom Lipničanom a Erikom Bayerlom pražskú burzu zberateľov pivovarských suvenírov. Na túto burzu sme už niekoľko mesiacov boli medzi sebou dopredu dohodnutí, pričom autom sme cestovali do Liptovského Milkuláša (Erik do Ružomberku) a potom suprovým vlakom od Leo Express do Prahy približne za 6 hodín. Vo vlaku bolo samozrejme aj malé občerstvenie (v ponuke bolo fľaškové pivo Budvar) a niečo aj pod zub (či už bagety, sendviče alebo dokonca hotové jedlá). Cesta ubehla pomerne rýchlo, však 160km/hod rýchlosťou sa zvyčajne nejazdí ani autom po diaľnici. Potom sme rýchlo prestúpili do metra a odviezli sa do stanice Ládví a odtiaľ šup-šup na burzu. Po príchode som postupne začal stretávať starých dobrých kamarátov - zberateľov, ktorých som nevidel už asi 10 rokov. Nechýbalo nejaké selfíčko, krátka debata, čo nového a tak. Mal som z toho veľmi príjemný pocit, že sme sa takto stretli po dlhej dobe. Skoro od každého som dostal nejaké etikety a oplatil som sa rovnako vo forme etikiet slovenských minipivovarov.

Od nás z klubu sme boli my traja a samozrejme v Prahe nemohli tiež chýbať Danka a Janko Knapovci z Martina. Ak som dobre postrehol, tak na burze boli aj zberatelia z Nemecka, kamaráti z Litvy (Danas) a Poľska (Jacek). Pražská burza je jedna z tých väčších búrz, aj keď v posledných rokoch sú účasti zberateľov na burzách čím ďalej tým nižšie, čo sa dá považovať už za akýsi trend, keď mladých zberateľov nepribúda a nás starších už len ubúda.

Burza plynula rýchlo a ani sme sa nenazdali a už pomerne skoro pred 11-tou hodinou sa to začala sála vyprázdňovať.  Aj my sme sa pomaly pobalili a vyrazili vedľa na návštevu pivovaru Ládví – Cobolis. Samozrejme sme ochutnali niekoľko pív z ich produkcie, ktoré boli dobré. Z ponuky nechýbala na našom stole pšenica, stout či IPA. Tiež som si kúpil z pivovaru tričko, ale popritom som sa zabudol opýtať či majú nejaké etikety na predaj. Ale to bude asi tá staroba. Ani sme sa nenazdali a museli sme sa presunúť znovu na Hlavní nádráží, odkiaľ nám išiel vláčik naspäť do LM.

Ak mám celkovo zhodnotiť pražskú burzu, tak bola na dobrej úrovni a podľa mňa každý kto niečo hľadal, tak si aj odniesol niečo nové do zbierky. Aj počet zúčastnených bolo viac ako na iných burzách (odhadom 80-100 ľudí). Myslím, že môžem prezradiť, že pravdepodobne sa zúčastníme tejto burzy aj o rok. A zhrnutie na záver - celý výlet s burzou a cestou nám trval krásnych 19 hodín.

Jaro Štofko

Posledná rozlúčka so Slavomírom Rusiňákom

Keď mi v pondelok 16. 9. ráno zazvonil telefón a ozval sa mi náš člen Štefan Mistrík, nechcel som veriť tomu, čo počujem: „Zomrel Slávo Rusiňák“. Veď Slávo mal len 41 rokov, o pár rokov viac ako ja a v našom zberateľskom klube Bystričan patril medzi tých mladších. Postupne sme sa od jeho rodiny dozvedeli bližšie, čo sa vlastne stalo. Tvorba krvných zrazenín v žilách vedie ku pľúcnej embólii a jej neliečenie má tie najvážnejšie dôsledky. Slávo mal posledný týždeň problémy s dýchavičnosťou a enormnou únavou, ale  povedal si, že to prejde. Podobným príznakom viacerí z nás nevenujú pozornosť a rovnako to bolo aj v tomto prípade.

Slavomír Rusiňák nás opustil v nedeľu 15. 9. 2024 v Bratislave, kde pracoval. Od nikoho z nás si nepýtal povolenie, lebo by sme mu to iste nedovolili. Mali sme do budúcna plno plánov, on mal množstvo plánov. Bude chýbať nielen nám, ale najmä svojim rodičom a bratovi, najbližšej rodine. Veľmi rád cestoval, či už s rodinou alebo s nami zberateľmi. Spolu sme pravidelne obchádzali skoro všetky slovenské burzy či pravidelne cestovali na tú do Brna. Na burzách a v aute sme spolu strávili množstvo hodín. Bol zakladajúci člen nášho klubu Bystričan, bol kamarát, bol to človek, ktorý vedel všetko vybaviť, zariadiť. Bol srdcom klubu, hlavný organizátor našich búrz či Badínskeho pivného festivalu vo svojej rodnej obci. Skutočná zberateľská osobnosť nepotrebuje, aby sa o nej hlasovalo na schôdzach SAHP, ňou sa jednoducho narodíte, tak ako Slávo. Nikdy nezabudnem, keď sme cestovali spolu v aute cestou z Brna a pár kilometrov pred Trenčínom Slávo zodvihol telefón a zavolal do Duplex beer pub and restaurant, či majú nové podpivníky zo súťaže Master Bartender vydané ku príležitosti, kde ich čašníčka vyhrala tretie miesto. O týždeň sme už mali všetky 3 podpivníky od čašníčok z podnikov v Banskej Bystrici, Trenčíne a Zuberci s osobným venovaním a ako bonus plné srdiečok.

Rodina usporiadala poslednú rozlúčku v piatok 20. 9. 2024 v evanjelickom kostole v Badíne, kde sme sa s ním prišli rozlúčiť takmer všetci členovia klubu Bystričan a za SAHP prišiel prezident, ktorý si zase v mene všetkých slovenských zberateľov uctil Slávovu pamiatku smútočnou kyticou. My zberatelia sme sa stretli ešte o týždeň neskôr na burze v Martine, kde nám domáci Porter Club ponechal pre Sláva stôl, kde však namiesto podpivníkov si našla svoje miesto už len fotka so smútočným oznámením, kondolenčná kniha, kytica a zapálená sviečka na rozlúčku. Počas minúty ticha prebleslo množstvo spomienok, ale určite nie naposledy, lebo vždy bude na čo spomínať.

Ing. Slavomír Rusiňák

Narodil sa 6. januára 1983 v Banskej Bystrici. Základnú školu navštevoval v Badíne, pokračoval na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, kde zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, odbor Účtovníctvo a audítorstvo. Získal titul Inžinier ekonómie. Po jej ukončení zostal pracovať v Bratislave a postupne pôsobil vo viacerých štátnych organizáciách v oblasti účtovníctva a rozpočtu. Práca ho zaujímala a mohol v nej aplikovať získané vedomosti a nadobudnutú prax.

Zostal slobodný. Miloval svojich rodičov a staršieho brata Stanislava, ktorí boli pre neho veľkým vzorom. Rodičom rád pomáhal pri práci v záhrade. Bratovi veľmi rád pomáhal pri oprave a zariaďovaní bytu, rád nakupoval, cestoval a šoféroval. Bol priateľskej a veselej povahy, mal rád ľudí.

Bol aktívnym Badínčanom a pozorne vnímal všetko dianie v obci. Pre občanov Badína zorganizoval s enormným nasadením a so svojimi spolupracovníkmi viackrát Pivný festival a stal sa tak zakladateľom tejto tradície v obci. Tiež ako reprezentant klubu Bystričan aktívne prezentoval zberateľstvo na takmer všetkých Dňoch otvorených dverí v Banskobystrickom pivovare.

V Bratislave býval v malej garsónke v Ružinove, jeho byt vždy žiaril čistotou a poriadkom. Mal veľmi rád, keď k nemu prišli na návštevu priatelia alebo na Vianoce rodina, s ktorou mohli pobudnúť na vianočných trhoch. Každé leto navštevoval rodinu v Spišskej Novej Vsi, hlavne v čase konania tradičných Spišských trhov.

Jeho najväčšou záľubou bolo zbieranie podpivníkov, tzv. pivných tácok. V tomto odbore patril medzi slovenskú špičku, čo dokazujú prehľady zbierok, kde sa mnoho rokov umiestňoval na najvyšších priečkach. Bol zakladajúcim dlhoročným členom a funkcionárom Klubu zberateľov pivovarských suvenírov Bystričan v Banskej Bystrici. Pôsobil aj v orgánoch Slovenskej asociácie histórie pivovarníctva. Často navštevoval zberateľské burzy doma i v zahraničí. Pokiaľ sa dalo, snažil sa navštíviť každú burzu na Slovensku. V jeho kalendári mali vždy miesto burza v Brne či Slovenskou asociáciou histórie pivovarníctva organizované výlety na zberateľské stretnutia v rámci Európy.

Najväčšou mierou sa podieľal na organizovaní klubovej burzy. Práve on aktívne zabezpečoval dostatok zberateľského materiálu z pivovarov, vďaka čomu sme vždy bez problémov vedeli vytvoriť dostatočné množstvo cien do bohatej tomboly, individuálnych ocenení či cien do súťaží. Táto jeho schopnosť nebude jediná, ktorá bude v klube ťažko nahraditeľná.

Vždy mal prehľad o novinkách v pivovaroch, tak veľkých, ako aj remeselných. O informácie sa rád podelil s príslušnými kolegami z klubu. Napríklad autor tohto článku získal niekoľko nových plechoviek len vďaka jeho všímavosti a prehľadu na internetových stránkach. Tiež sa rád zúčastňoval na rôznych akciách, spojených s pivom, ako degustácie alebo pivné festivaly, zamerané na prezentáciu remeselných pivovarov. Patril medzi aktívnych fotografov, takže aj vďaka nemu máme z jednotlivých podujatí bohatú fotodokumentáciu, z ktorej časť si môžete prezrieť na webovej stránke klubu www.bystrican.sahp.sk v záložke Fotogaléria.

V lete tohto roku sa sťažoval na horúčavy v Bratislave. V auguste prišla choroba – kašeľ, k tomu sa pridala únava a dýchavičnosť. Chorobe však nevenoval dostatočnú pozornosť. Až na naliehanie rodičov navštívil lekára. Avšak ani tu niektoré príznaky nespomenul a tak ho lekár liečil len na žalúdočnú nevoľnosť. Ešte 7. 9. 2024 spolu z ďalšími priateľmi z klubu Bystričan navštívil burzu v Novom Meste nad Váhom a nič nenasvedčovalo tomu, čo príde už o týždeň.

Dňa 15. septembra 2024 vo večerných hodinách sa mu priťažilo. Sťažené dýchanie, únava. Masívna krvná zrazenina sa pomaly pohybovala z ľavej nohy po cievach až do hlavnej tepny pľúc. Na izbe v bratislavskom byte v tom čase nebol sám, mal tam svojho otca. Ani privolaná rýchla zdravotná pohotovosť mu však nevedela pomôcť, po jej príchode upadol do bezvedomia, z ktorého sa už neprebral. Súdna lekárka v Bratislave po pitve stanovila príčinu jeho náhleho úmrtia - pľúcna embólia. Potvrdila, že zistenie embólie v čase zásahu privolanej prvej pomoci nebolo možné a tak táto embólia ukončila jeho mladý život.

Ing. Slavomír Rusiňák miloval svoju rodinu, prácu a zbieranie pivovarských suvenírov. Bol oddaným synom, zamestnancom, ako aj zberateľským nadšencom. Patril medzi pár zberateľov, ktorého poznali snáď všetci zberatelia nielen podpivníkov, ale aj iného pivovarského materiálu. Ak ho nepoznali osobne, určite poznali aspoň jeho meno. Dokonca mal veľké množstvo priateľov aj v Čechách, Poľsku a Maďarsku. Aj preto správa o jeho nečakanom skone zasiahla veľké množstvo ľudí nielen z jeho rodinného a pracovného okolia, ale aj celé zberateľské hnutie na Slovensku a v zahraničí. Česť jeho pamiatke.

Martin Turčan

Pivovar Revák Šarišské Michaľany

 Kedy a prečo ste začali uvažovať, resp. realizovať myšlienku postavenia pivovaru?

 Jedeného dňa po volejbale sme boli na pive a rozprávali sa o pive, že sa to dá navariť aj doma. Po zopár navarených várkach som domovaričstvu prepadol. Minul som všetku dovolenku na varenie piva. Varil som každý druhy týždeň, tak aby som mohol zozbierane kvasnice znova otáčať. Prvú várku som navaril z koncentrátu 6.5.2017. Druhu a tretiu som varil zo sladinového koncentrátu a po zakúpení zariadení následne už zo základných surovín. Po 3 rokoch neutíchajúceho záujmu a študovaní kníh čo a ako funguje v procese varení piva som sa rozhodol urobiť si kurz sládka. Po absolvovaní kurzu na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre som založil firmu. Následne v roku 2020 sme sa pustili do rekonštrukcie starého domu na malý remeselný pivovar. Raz v saune mi chalani hovorili, že Medveď v Humennom predáva technológiu či ju nechcem odkúpiť. Išiel som k chlapcom a predstavil svoj zámer. Zo začiatku neveriacky na mňa pozerali, že taký mladý chalan chce všetko kúpiť. Aby som vedel všetky zariadenia aj ovládať tak som navaril u nich 13 várok. V priebehu 2 rokov, pričom doma sme prerábali svojpomocne budovu. Popritom ešte chodiť do prace, no dosť zaujímavé a ťažké 4 roky.

 Kde sídli Váš pivovar, od kedy je v prevádzke?

 Pivovar sídli na adrese Kapitána Nálepku 104/51, v Šarišských Michaľanoch.

Od februára 2024 je pivovar skolaudovaný a ma všetky úradné povolenia pre prevádzku.

Súčasťou pivovaru na prízemí domu ešte chceme dokončiť maličkú piváreň pre cca 20 osôb. Plán otvorenia je leto 2024.

 Akú klientelu mienite osloviť?

Priaznivcov dobrého piva. Lokálnych ľudí, cyklistov, milovníkov remeselných pív a ľudí, ktorí chcú ochutnať niečo iné ako to čo uz roky poznajú ako pivo (europivo). 

 Kto　je dodávateľom technológie, aký je objem varne, počet a objem ležiackych tankov, predpokladaný ročný výstav, rozmiestnenie technológie, ... kedy sa uskutočnila prvá várka a　kedy sa pivovar „spustil na ostro“?

Technológia je od čínskeho výrobcu. Ako 5 ročnú som ju odkúpil od remeselného pivovaru U Medveďa v Humennom. Mal som možnosť si ju vyskúšať a odkonzultovať jej pripadne nedostatky. Varňa ma 500l, tanky sú 500l a 1000l. Predpokladaná ročná produkcia je 560hl. Prvé várky navarene na ostro sú z februára 2024, kde pivovar mal všetky povolenia.

 Na aké pivné štýly sa zameriate?

 V hlave mam asi 12 druhov (receptov). Štandardne plánujem mať na výčape Revak 10 a Revak 12 ako svetlý ležiak plzenského typu. K nim obmieňať buď sezónne alebo ak bude záujem o daný druh aj vrchne kvasene piva.

 Predpokladám, že máte aj svoju "vlajkovú loď", ktoré pivo to je, resp. aké ďalšie pivá　budete variť?

 Môžem vedieť meno sládka, resp. osoby, ktoré u vás varia pivo ?

Vlajkovú loď nemám. Po skúsenostiach s kontaktom s ľuďmi, každému chutí niečo iné. Niekto je výlučne na ležiaky iný zase mi hovorí aby som ležiaky nevaril, ale len špeciály. Ja mam všetko a vy si vyberte čo Vám najviac chuti. Ja osobne preferujem slabšie piva a mam rad ležiaky. Veľmi rád varím ležiak 10. Je to jednoduchý napoj a každú chybu pri procese varenia tam vidno. Pivo varím len ja sám, volám sa Ing. Ondrej Revák. Nemám zatiaľ nasledovníka ani pomocníka. Časom sa uvidí, ak pivovar sa dostane do vyššej produkcie. Predpokladám, že aspoň jedného pomocníka do výroby budem potrebovať.

 Dôležité pri varení piva sú suroviny (slady, chmeľ, kvasnice), aké a od ktorých dodávateľov ich odoberáte?

 Ja používam slovenské slady. Sladovňa Michalovce a Sessler Trnava. Chmeľ od spoločnosti Brelex.

  Plánujete v budúcnosti predaj svojho piva aj v iných zariadeniach, resp. plánujete pivo plniť do fľiaš?

Pivo ponúkame v sklenených 0,5l alebo PET 1l fľašiach. Taktiež v KEG sudoch 5l, 10l, 15l, 30l, 50l. Zapožičiame prenosný vycap k súdkom a priaznivci si tak môžu čapované pivo vychutnať na svojich oslavách, grilovačkách, chatách...

Plánujeme si nájsť prevádzky, ktoré by chceli naše pivo čapovať. Ja osobne nechcem mat reštauráciu alebo krčmu. Je s tým spojený ďalší personál a technické vybavenie. Radšej sa chcem sústrediť na výrobu piva.

Plánujete mať aj svoje obrandované poháre, podpivníky,etikety, tričká... či iný propagačný materiál?

Áno, poháre s logom, podpivníky a tričká budú k dispozícii.

 Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Spustenie pivárne a rozšírenie predaja.

Čo Vás v poslednom období najviac potešilo z pohľadu pivovarníka?

Teší ma, že všetka tá práca od výstavby cez skolaudovanie a spustenie pivovaru je úspešne za nami. Teším sa ak budeme môcť ľuďom prinášať to najlepšie z nás. Ponúknuť ľuďom niečo iné, maličké a originálne. Veríme, že ľuďom naše pivo bude chutiť a radi sa budú  k nám vracať.

Pivovar Červený Kláštor

Kedy a prečo ste začali uvažovať, resp. realizovať myšlienku postavenia pivovaru?

        Touto myšlienkou sme sa začali zaoberať už dávnejšie, bude tomu už asi aj viac ako desať rokov. Hľadali sa financie a nakoniec sa to podarilo zrealizovať vďaka projektu „Červený Kláštor – znovuzrodený “, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Pivovar bol len jednou zložkou celého projektu, okrem neho tu máme aj výrobu medoviny, spracovanie bylín a iné. Cieľom projektu je „znovuzrodenie“ resp. prinavrátenie pôvodných dôležitých funkcií kláštora, ako napríklad varenie piva a medoviny, pestovanie liečivých rastlín, atď..

Kde sídli Váš pivovar, od kedy je v prevádzke?

        Nazvali sme ho „ Kláštorný pivovar “ a je umiestnený priamo v jednom z objektov Kláštora kartuziánov (resp. Červeného kláštora) v obci Červený Kláštor. Jeho priestory sú prístupné návštevníkom múzea v rámci prehliadky. Je to novinka, v prevádzke je prvú sezónu.

Akú klientelu mienite osloviť?

        Nakoľko sú návštevníci múzea a teda aj pivovaru veľmi rôznorodý, vyváženou chuťou sa snažíme zaujať všetkých. Aj „nepivárov“ a nežnejšie pohlavie, nakoľko sú naše pivá sladšie, ale s trošku vyšším obsahom alkoholu.

Kto je dodávateľom technológie, aký je objem varne, počet a objem ležiackych tankov, predpokladaný ročný výstav, rozmiestnenie technológie, ... kedy sa uskutočnila prvá várka a　kedy sa pivovar „spustil na ostro“?

        Technológia bola vyrobená na zákazku pre jeden súkromný pivovar od ktorého bola neskôr odkúpená. Jedná sa o remeselný minipivovar s varňou o objeme 60 l. Máme štyri tanky o objeme 2x 120 l, 240 l a 300 l. Ročne, resp. cez hlavnú turistickú sezónu plánujeme uvariť 8 000 l piva.

        Prvá várka sa varila v januári tento rok a oficiálne bol pivovar uvedený do prevádzky začiatkom apríla pri príležitosti otvorenia letnej turistickej sezóny a ukončenia projektu „Červený Kláštor – znovuzrodený “.

Na aké pivné štýly sa zameriate?

        Jeden recept máme na pivo typu ALE a druhý recept je na pivo typu PORTER.

Predpokladám, že máte aj svoju "vlajkovú loď", ktoré pivo to je, resp. aké ďalšie pivá budete variť?

Môžem vedieť meno sládka, resp. osoby, ktoré u vás varia pivo?

        Varíme dva druhy piva. ROMUALD 15 ° medové pivo, polotmavé, vrchne kvasené, nefiltrované, nepasterizované a BRUNO 14 ° (resp. Brunov porter 14 °), spodne kvasené, tmavé, tiež nefiltrované a nepasterizované.

Obidve pivá sú špecifické, ale ťahúňom je medové pivo Romuald.

        Hlavný sládek je pán Jozef Buňa a pomocný sládek som ja, Ing. Pavol Grainda.   :o)

Dôležité pri varení piva sú suroviny (slady, chmeľ, kvasnice), aké a od ktorých dodávateľov ich odoberáte?

        Používame naozaj kvalitné suroviny. Podľa danej receptúry sú to rôzne druhy jačmenných sladov (plzenský, karamelový, čierny, ...) od slovenských dodávateľov, žatecký chmeľ z Čiech a kvalitný medovicový med od miestnych včelárov.

Plánujete v budúcnosti predaj svojho piva aj v iných zariadeniach, resp. plánujete pivo plniť do fliaš?

        Áno, pivo plánujeme plniť do 0,33 l sklenených fliaš a do 5 l plechových súdkov, ale distribúcia a predaj v iných zariadeniach nateraz nie je v pláne.

Plánujete mať aj svoje obrandované poháre, podpivníky, etikety, tričká... či iný propagačný materiál?

         Etikety na fľaše a súdky už máme pripravené a ak sa nám bude dariť, tak verím, že aj na ostatné príde rad.

Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

        V najbližšej budúcnosti chceme len naďalej variť kvalitné a chutné pivo, ale neskôr by sme sa možno zamysleli nad receptúrou na nejaký tretí druh piva.

Čo Vás v poslednom období najviac potešilo z pohľadu pivovarníka?

        Najväčšia pochvala pre sládka je asi tá, keď jeho pivo ľuďom chutí a počúva pozitívne ohlasy. A to sa momentálne deje, takže to je to, čo nás s kolegom momentálne naozaj veľmi teší.

Banskobystrická medzinárodná burza 2024

     Tak ako každý rok, tak aj tohto roku sa uskutočnila pravidelná burza v Banskej Bystrici s dátumom 8.júna 2024, na ktorú sme pripravili zberateľský sortiment do tomboly od rôznych našich sponzorov. Však to viete ako to funguje v kluboch zháňanie tomboly a piatkové prípravy, aby v sobotu ráno bolo všetko pripravené na 100%.

     Od rána postupne prichádzali zberatelia, ale našlo aj zopár zvedavcov, ktorí len tak niečo majú doma, čo sa týka pivných etikiet alebo podpivníkov, ale našlo sa aj zopár začínajúcich zberateľov.

     Na burze sa pomerne pravidelne zúčastňujú zberatelia z Bratislavy, Nitry, Martina, Žiliny a Nového Mesta nad Váhom a aby som nezabudol, prišli nás navštíviť aj dvaja zberatelia z Poľska, tým pádom môžeme povedať, že naša  burza bola medzinárodná. Hneď od začiatku, tak ako na každej burze, nastal čulý ruch výmeny, kupovania rôzneho zberateľského materiálu a bolo aj z čoho vyberať, ja sám som získal okolo 80 nových slovenských etikiet. Čapovalo sa kvalitné pivko od nášho sponzora pivovaru Gran svetlé a polotmavé. Aj tombola bola, tak ako po iné roky, rýchlo vypredaná a každý zberateľ už s nedočkavosťou čakal na vydávanie cien, aby si potešil srdiečko nad získaním zberateľského materiálu z tomboly. Tento rok sme pripravili pre návštevníkov kvalitných 125 cien, kde bol zas každý lístok výherný. Nezabudli sme na hádzanie korunkových uzáverov do pohárov, kde sme mali ženskú aj mužskú disciplínu. Všetko má svoj začiatok aj koniec a čas uteká veľmi rýchlo ani sme sa nenazdali odbila dvanásta hodina, keď sme museli opustiť priestory budovu.

Podľa ohlasov niektorých zberateľov sa burza páčila a o rok sa sem určite znovu vrátia, tak už teraz Vás sem radi privítame na 25-tu jubilejnú burzu v roku 2025. Touto cestou by som chcel poďakovať našim sponzorom – Pivovaru Baran, Gran, Zwolenčan, Banskobystrickému pivovaru Urpiner, pivovaru Vŕšky Zvolen, Masarykov Dvor, veľkoobchodu s nápojmi Hurban Trade a pivovarom Staropramen Slovensko.

                                                                                    Jaroslav Štofko, klub Bystričan

Zaujímavosti z minulosti: Banská Bystrica a pivo

     S krátkymi prestávkami sa v Banskej Bystrici chutný  zlatistý mok kontinuálne varí už vyše 500 rokov.  Pivo bolo v meste vždy obľúbené a cech miestnych pivovarníkov neodmysliteľne dopĺňal miestny kolorit.

Začiatky pivovarníctva v Banskej Bystrici  

   Najstaršie dochované informácie o banskobystrickom pivovarníctve pochádzajú z roku 1501. Vtedy richtár a mestská rada požiadali uhorského kráľa Vladislava II. o ďalšie nové hospodárske privilégiá. Žiadosti vyhovel až ďalší panovník, Ľudovít II. v roku 1524.

Bystričania dostali  právo variť a pripravovať tmavé pivo z jačmeňa v každom dome v meste a vyvážať ho z mesta v sudoch. Varilo sa aj svetlé pivo z pšenice a to nielen v meštianskych domoch, ale aj v mestskom pivovare, ktorého lokalizácia je doposiaľ neznáma.

Okolo roku 1516 sa začalo aj s plnením piva do fliaš. Podľa zachovaných záznamov banskobystrický mestský pivovar slúžil na uspokojovanie dopytu obyvateľov po pive takmer celé 16. storočie. Pivo sa čapovalo v mestských pivných krčmách. V 17. storočí na území mesta pôsobilo už aj viacero  malých súkromných meštianskych pivovarov.

Medzi vzácne  zdroje informácií patrí cechová knižka, do ktorej boli zaznamenávané informácie zo života pivovarníkov medzi rokmi 1701 – 1833. Kniha sa nachádza tak ako aj dostupné artikuly – práva cechu v Štátnom archíve,  pobočka Banská Bystrica.  Počet pivovarníkov v meste nebol stály, ale závisel od hospodárskej situácie. Tak kolísala aj cena piva, ktorá sa odvíjala od ceny základnej suroviny – obilia.

V polovici 19. storočia mali v Banskej Bystrici, ktorá mala vtedy niečo vyše 5.000 obyvateľov, právo variť pivo len niektoré rodiny. Medzi nimi bola rodina Jozefa Boršického (1806 – 1872), ktorý získal toto právo od mestského magistrátu v roku 1830. Rodina bola známa varením piva nielen v Banskej Bystrici, ale aj neďalekej Uľanke, či vo vzdialenejších Vyhniach pri Banskej Štiavnici, kde významný pivovar taktiež funguje dodnes.

Mestský pivovar

 Do rodiny Boršických sa priženil banskobystrický zlatník Alojz Herritz (narodený v roku 1804). Pričinením jeho  potomkov mohol začať fungovať novo vybudovaný mestský pivovar. Jeho žiaľ dnes chátrajúce pôvodné výrobné  budovy sa nachádzajú v pasáži za tzv. Herritzovským (červeným) domom na Námestí Štefana Moysesa 7.

Zaujímavé bolo, že časť potrebnej technológie sa nachádzala mimo priestorov pivovaru. Chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva mali „Na Troskách“ v blízkosti Huštáku, neďaleko bývalých veľkých radvanských kasární.

Bystrické pivo sa tešilo veľkej obľube a malo veľmi dobré meno,   hlavne Porter a Ležiak. Tieto konkrétne druhy boli žiadané aj vo Viedni a Budapešti.

Od roku 1888 začala pivo v meste variť nová firma : „Grűn et Popper“. Spoločníkmi boli podnikatelia – pivovarník Jozef  Grűn z Banskej Bystrice a Móric Poper – obchodník z Lučenca. Po roku 1905 dostal pivovar nový názov: „Herkules“ – v maďarčine „Herkules – sȍrfȍzole Zsolnai Ármin“. Pod takýmto názvom fungoval pivovar až do roku 1927, neskôr ako „Ármin Zsolnai  pivovar so sídlom v Banskej Bystrici“. Podnik niesol meno po Grunovom  synovi.

Rozvoj bystrického pivovarníctva v 20. storočí

Začiatkom 20. storočia získalo pivo plnené do pollitrových sklenených fliaš s názvom ZLATOPRAMEŇ viaceré ocenenia a pocty, napr. na súťažiach a prehliadkach v Bratislave, ale aj v Paríži, v Londýne a Ríme. Pivovar naďalej vlastnili pokolenia rodiny Herritzovcov. Protižidovské zákony prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) však, okrem iného, znemožňovali  Židom aj vlastníctvo podnikov.

Od septembra 1941 tak vznikla nová obchodná spoločnosť, ktorú založil bystrický obyvateľ a úradník Ján Beňuš. Spoločníkmi sa stali Ján Beňuš so 76 – percentným podielom a Ármin Zsolnai s 24 – percentným podielom, pričom konať v mene firmy mohol len Beňuš. Banskobystrický pivovar tak dostal nový názov: „Ján Beňuš a spol. pivovar a sladovňa B. Bystrica“. Neskôr pivovar Beňuš kompletne prebral.

 Pivovar zohral významnú úlohu aj počas Slovenského národného povstania (1944) tým, že pomáhal  povstaleckým jednotkám v zásobovaní zbraňami, materiálom, ale aj potravinami.

Povojnová situácia a socializmus

Skončením druhej svetovej vojne, po oslobodení a znovuzjednotení Československa  bol v júli roku 1945 menovaný dočasne za  národného správcu pivovaru Ján Beňuš. Zaujímavé je, že v nasledujúcom roku sa podľa dostupných dobových materiálov, po prešetrovaní majetkových prevodov počas vojny zistilo, že Beňuš nadobudol od Zsolnaia pivovar dobrovoľnou dohodou a nie pod tlakom situácie, takej aká bola v tom čase bežná.

Po politickom prevrate vo februári 1948, kedy sa moci v štáte chopila Komunistická strana Československa, bola na podnik „Ján Beňuš pivovar a sladovňa Banská Bystrica“ uvalená tzv. národná správa a pivovar bol začlenený do slovenského nápojového priemyslu.

Od marca 1949 niesol názov „Stredoslovenské pivovary, národný podnik – závod Banská Bystrica“. Pivovar varil pivo v meste do roku 1967.   Kvôli zastaranej a nevyhovujúcej technológii a neekonomickej prevádzke (budovy výroby a spracovania na viacerých miestach) bolo rozhodnuté, že sa postaví celkom nový komplex pivovarníckej výroby v meste Banská Bystrica.

Od roku 1968 sa začalo s výstavbou  pivovaru v rodiacej sa priemyselnej zóne na južnom okraji mesta, v Radvani – Kráľovej. Na tradícii legendárneho piva Zlatoprameň vznikol celkom nový podnik. Prvá dávka 10° piva bola uvarená 1. júla 1971. So stáčaním piva do fliaš sa začalo 13. augusta toho roku.

V prvom roku skúšobnej prevádzky uvarili približne 35 000 hektolitrov piva, z čoho fľaškového bolo 32 500 hl a sudového 2.500 hl. V roku 1972 bola zahájená výroba komplexného sortimentu 7°, 8°, 10°, a špeciálneho 12° svetlého piva. Doplnené bolo aj 13° tmavé pivo. Následne podnik spĺňal predpokladanú i stanovenú ročnú výrobnú kapacitu 350.000 hl.

V roku 1977 uviedli na trh novinku – nealkoholické pivo – „PITO“, vyrábať sa začalo aj pivo „DIA“ pre diabetikov. Od roku 1978 začala fungovať aj nová sódovkáreň, určená najmä na výrobu nápojov „Vinea“. V období od roku 1971 do roku 1991 pivovar niesol postupne aj tieto názvy: „Stredoslovenské pivovary a sódovkárne národný podnik Martin, závod Banská Bystrica“  a  „Pivovary a sladovne Martin, štátny podnik , závod Banská Bystrica“.

Súčasnosť

Zmenou spoločenských pomerov v novembri 1989 sa začalo aj socialistické hospodárstvo transformovať na trhové. Nastal proces tzv. privatizácie, kedy bývalé národné a štátne podniky prechádzali postupne do súkromných rúk.

V decembri roku 1991 sa uskutočnila dražba pivovaru, ktorý sa už volal „Urpín“. Vydražil ho Pavel Čupka za 330 000 000 Kčs. Nová spoločnosť „Pivovar Urpín, Pavel Čupka“ pokračovala v ročnej výrobnej kapacite 350 000 hl piva. Následne kvôli viacerým okolnostiam došlo k problémom firmy a následným vlastníckym transformáciám.

Od roku 1996 bola spoločnosť premenovaná na „Pivovar Urpín BB, s.r.o., potom od roku 2003 do roku 2007 bol pivovar v konkurze. Dnes varí pivo v meste pod Urpínom a okolí najmä spoločnosť „Banskobystrický pivovar, a.s.“ a niekoľko ďalších menších výrobcov. Z nich nemožno nespomenúť známy a obľúbený,  reštauračný pivovar Perla, ktorý funguje od roku 1992. Významne  dotvára súčasnú  atmosféru Hornej ulice. Medzitým sa v meste pod Urpínom začalo variť remeselné pivo Baran, najnovší prírastok pivovar Gran a majú pribudnúť ďalšie. História banskobystrického pivovarníctva pokračuje…

PhDr. Marcel Pecník

Pivovar Belsko – Liptovský Hrádok

Tento projekt sa pripravoval sedem rokov, keď sa manželia Kapitánovci, v penzióne v Liptovskom Hrádku – Haliganda na  krásnom mieste, v okolí rieky Belá, rozhodli otvoriť klasický kamenný malý pivovar. Prostredím s vonkajšími fitness priestormi, ale aj miestom, kde sa organizujú aj oslavy na výročie Slovenského národného povstania, so slušnou účasťou domácich ľudí aj turistov, chceli osloviť svoje okolie kvalitným pivným mokom. Spoločenská situácia umožnila získať granty aj na tento typ projektu po dlhej dobe, našli sme p. Romana Kozáka z Michaloviec – sládka nášho pivovaru, s ktorým spolupracujeme od mája 2023, 1.augusta sme inštalovali  technológiu z Číny. Technológia obsahuje 10 hl varňu, ktorá je trojnádobová, 12 x 2000 litrových  ležiackych tankov a 2 x 1000 litrové tanky. Pivovar má záujem pivo aj fľašovať a plechovkovať. Sami neverili že sa tento projekt podarí aj  zrealizovať. 

     Pivovar sídli v Liptovskom Hrádku na adrese Belanská 580. Pivovar bol oficiálne schválený colnými orgánmi dňa 11.3.2024, pričom prvé skúšobné pivo bolo navarené, boli otestované suroviny, prebiehali skúšky várok a surovín, ktorá prebehla v decembri 2023 na skúšobných várkach. Klientelu by chceli osloviť v našom najbližšom okolí, čiže do 30km, a preto sme sa vydali cestou marketingu, predaj piva realizujeme zatiaľ len okolo komína, cieľom je  uspokojiť potreby našej Haligandy,- máme tu stálych zákazníkov, ktorí pili len pivo Urpiner, Šariš, pričom až  80% z nich sa potešilo, že vznikol nový pivovar Belsko, ktorý varí kvalitný  československý ležiak. Názov pivovaru je odvodený z historického názvu mesta Liptovský Hrádok. V erbe sa nachádza známa osoba p. Donč  - šľachtic , ktorý bol súčasťou  liptovskej - obchodnej cesty  Magna Via. Generálným dodávateľom celej technológie je slovenská firma Invelt, ročný predpokladaný výstav 600-1200hl je zatiaľ nastavený na  prvý rok, dolaďuje sa ešte energetický proces, obchodné plány ukážu, aká bude skutočnosť.  Zameriavame sa hlavne na československý - bavorský poctivý ležiak. Nosné pivo je Belsko, sezóne pivo, možno Märcen v búducnosti, prebehli aj skúšobné várky štýlu  APA. Vlajková ľoď nášho pivovaru je Belsko 12, sládkom je Roman Kozák, z Michaloviec, ktorý je súčasne odborný garant. Ostatné personálne obsadenie Vám postupne prezradíme. Naše pivo pochádza len zo základných surovín - slad, voda, pivné kvasnice a chmeľ, dodávatelia humnového sladu sú z Bernardu – Rajhrad, chmeľ - niekoľko odrôd z Českej republiky, napr. žatecký poloraný červeňák, plus iné odrody – Rubín, Harmónia, Bohemia a podobne, kvasinky z Výskumného ústavu pivovarského a sladárskeho z Prahy, pričom zvažujeme aj ďalší kmeň. Pre zberateľov máme v príprave vlastné podpivníky, etikety, viacero druhov pivných pohárov podľa štýlu piva a samozrejme aj darčekové balenia našich pív. Do budúcnosti mame v pláne variť len poctivé pivo – kvalitné remeselné regionálne , hrdé. V poslednej dobe nás z pohľadu pivovarníka potešila situácia, že po tom vykonštruktuovanom covide chvaladobu nezanikli minipivovary, aj keď niektoré svoju výrobu obmedzili, ale opätovne sa rozbieha naše remeslo.

Za rozhovor ďakujem majiteľovi p.Romanovi Kapitánovi a sládkovi pivovaru p. Romanovi Kozákovi 

Daj boh Šťastia 

Slavomír Rusiňák, klub Bystričan

A zase tá Praha...

Po dvoch  rokoch, znovu nastal ten čas, kedy sme sa spolu s manželkou rozhodli vychutnávať si krásy hlavného mesta u našich západných susedov. Naša cesta začala v stredu večer, keď sme sa autobusmi postupne prepravili do Banskej Bystrice a následne do Vrútok. Odtiaľ sme pokračovali žltým vláčikom priamo do Prahy. Cesta nebola úplným pôžitkom, kupé vo vlaku zapáchalo lacnými párkami z Tesca a chrapot spolucestujúceho z Ukrajiny prerúšal slastné metalové tóny v mojich slúchadlách. Dojem čiastočne vylepšili raňajky o piatej vo forme croasantu a kávy, ktoré sme mali v cene lístka. Do Prahy sme prišli pár minút pred šiestou hodinou ráno. Po príchode sme sa začali obzerať po mieste, kde strávime najbližšie hodiny, nakoľko check in v hoteli sme mali naplánovaný až o 14tej. Nakoniec sme to vzdali a pokračovali do hotela, kde nám recepčný vyšiel v ústrety a už o 7mej ráno nám pridelil izbu, za čo sme mu boli určite vďační. Ubytovanie sme mali na Tylovom náměstí vo Vinohradoch, odkiaľ to nebolo až tak ďaleko do historickej časti mesta. Izba a zariadenie boli úplne postačujúce, osobne mi tam nič nechýbalo.

Krátko po 10tej sme zavítali do Národného múzea. Výstava na tému baroko, ktorá mala reklamu na viacerých miestach, ma príliš nezaujala, naopak viac zaujalo obdobie od stredoveku či pestré farby vystavených minerálov pochádzajúcich z celého sveta. Exponátom by sa dal ešte venovať nejaký čas, no ja osobne som postupne začal prepadať únave a chuti dať si poriadne pivo. Ešte predtým sme si dali obed u Havelskej koruny, čo je v podstate skôr jedáleň, kde stojíte v rade s táckou v rukách na porciu jedla. Rezeň so zemiakovým šalátom padol dobre, avšak Viedenské červené (viena lager) a Tmavý špeciál (dark lager) o kúsok ďalej v pivovare U tří ruží ešte lepšie. O pár metrov ďalej neurazila APA zo Sokolova uvarená špeciálne pre podnik Fat Cat a degustáciu z 2-decových pohárov spríjemnil čašník Jonáš, ktorý ochotne poskytol informácie ku každému pivu. Zároveň bol pripravený reagovať na akúkoľvek otázku a to dokonca ešte skôr ako zaznela. Určite bolo skvelé rozhodnutie zavítať do tohto podniku. Presný opak však bolo Beer Museum na Husovej ulici. Vystavené pivné suveníry žiadneho zberateľa nemohli zaujať, výnimkou mohli byť nanajvýš staré pivné fľaše. Výstava v podstate nedokázala neznalému turistovi poskytnúť žiadne informácie, ktoré by obohatili jeho vedomosti ohľadom pivovarníctva. V cene degustácie boli 3 malé pivá (z Hlinska, Černej Hory a pivovarov Lobkowicz), čo bolo vzhľadom na okolitú ponuku skôr za trest. Ani nás neprekvapilo, že posledné 2 pivá som si musel načapovať sám, nakoľko nás nemal kto obslúžiť. Pri odchode som sa radšej zdržal pripomienok a sám sebe som sľúbil, že sa takýmto miestam už zďaleka vyhnem. Po krátkej prechádzke po Karlovom moste sme rýchlo utekali na záchod v pivovare Staré Město, pretože tých pár pív dalo o sebe znať. Pivovar sa nachádzal na nám známom mieste, kde sme pred niekoľkými rokmi ochutnali bylinné pivá z pivovaru u Dobřenských. V negatívnom zmysle nezaostal za svojím predchodcom, i keď môžem byť kúsok neobjektívny vzhľadom na už vypité množstvo. V ponuke bol ležiak z produkcie pivovaru a pivný špeciál s názvom DAMPF varený na objednávku. Od obsluhy som sa nedozvedel o aký pivný štýl sa jedná, ale podľa môjho názoru, najskôr sa jednalo o viedenský ležiak. Poslednou zastávkou dňa bol už podvečer pivovar Bohemia Goose a ochutnávka svetlého a tmavého ležiaku. Pivá svojou chuťou síce nevynikali, ale čo je hlavné, ani neurazili. V pivovare som si chcel kúpiť keramickú pivnú tácku, ktorú mali na stole, ale vzhľadom na cenu som sa obsluhe len poďakoval a vrátili sme sa oddýchnuť si po dlhom dni na hotel a načerpať energiu na ďalšie degustácie.

Ráno sme si na hoteli dopriali výdatné raňajky a vyrazili sme objavovať ďalšie pivovary. Ako prvá bola zastávka v Pivovarskom dome Benedict, kde sme kompletnú ponuku ochutnali v rámci degustácie 8mich decových pohárikov. Všetky pivá boli vynikajúce, topka bola west coast ipa, ale zaujali aj obe pšeničné pivá a jantárový ležiak vynikajúco zapasoval k obednému menu, ktoré bolo za prijateľnú cenu. Neskôr sme navštívili ešte pivovar Bašta, rozhodli sme sa pre ochutnávku ich pív Red IPA 14 a Nuselská pšenica. V tomto prípade pšenica určite vyhrala. V skratke je to podnik, ktorý nenadchne, ale zato ani neurazí. Vrcholom bola určite návšteva podniku Zlý časy, ktorého pivná ponuka je rozdelená medzi 3 poschodia. Nám vystačila úplne ponuka pív na spodnom poschodí, zvyšné 2 otvárali až neskôr. Ochutnali sme Bad Flash Žito APA 13, Zvíkovský rarášek 11 (pšenica) a od Ovipistánu pivá Tajemník 15 (marzen) a Pučista 17 (baltický porter). Najpozitívnejšie hodnotím prvé dva zmienené pivá, zvyšné už boli ťažšie a alkohol v porteri bol za mňa až príliš výrazný. Otestovali sme aj miestnu kuchyňu, pričom objednaným hamburgerom nič nechýbalo a po ich dojedení sme sa mohli oblizovať ešte aj za ušami a to doslova.

V sobotu ráno som si privstal, nakoľko v KD Barikádniku bola na programe zberateľská burza. Stretlo sa nás tam niekoľko Slovákov a dokonca sme medzi sebou aj čo to pomenili. Burza bola kvalitná, ponúkala množstvo zberateľského materiálu. Ja som mal dopredu dohodnutých niekoľko výmen a dokonca aj na mieste sa podarilo získať do mojej zbierky pekné podpivníky, ktoré by som na našich burzách nezohnal. O 11-tej hodine sa väčšina zberateľov už rozišla domov, tak som sa pobral aj ja na hotel. Na obed sme si dali pizzu pár ulíc od hotela v Johnny Pizza Bar. Pivo mali Malastrana, čo tiež nebola najhoršia ponuka. V ten deň sme navštívili ešte pivovar Ossegg, kde sme ochutnali špeciály Jarní APA a Bock. Cestou k hotelu v podniku zameranom na steaky padla vynikajúca IPA od Sibeerie a posledný večer sme strávili v podniku oproti hotelu v Kozlovni pri tataráku, kde sme si dali tmavého Kozla a z voľby sládku pivo s označením Old Oak.

To bolo z nášho výletu všetko, lebo na druhý deň ako sme prišli, tak sme sa pobrali znova domov. Cesta bola dlhá, ale prevládali najmä z vydareného výletu. Už teraz je však jasné, že sa opäť vrátime...takže – pokračovanie už túto jeseň.

Róbert Lipničan, Klub Bystričan

Medzinárodná burza v Martine 30.09.23

     Konečne sme mohli vycestovať na ďalšiu burzu, pretože niečo bolo zrušené a bola trošku veľká medzera medzi samotnými burzami.

     Ráno sme vycestovali vlakom v zložení Bayerl, Mikuš, Vaník a ja do Martina po jednej z najkrajších železničných tratí na Slovensku ( 22 tunelov). Cesta ubiehala veľmi rýchlo a v družnej debate sme sa ani nenazdali, že nám treba už vystupovať. Na miesto konania burzy v Čiernej pani sme prišli presne na ôsmu hodinu, zvítali sme sa z ostatnými našimi členmi(Turčan, Lipničan, Rusiňák, Mistrík, Salenka), samozrejme aj s ostatnými kamarátmi slovenskými, českými a aj z iných krajín Európy.

     Už od začiatku burzy nastala tá pravá nefalšovaná atmosféra burzy – ako v obrovskom včelom úli, zberatelia z rôznych krajín Európy prezentovali rôznorodý zberateľský materiál na výmenu alebo na predaj. Samozrejme že lepšia je výmena, pretože sa potešia obidve strany, tu by som veľmi nerád podotkol , čo sa týka zberateľstva – nás vekovo starších postupne ubúda a mladých pribúda veľmi málo, mrzelo by ma, keby zanikol tento nádherný zberateľský koníček.

     Celá burza bola zo strany martinského Porter klubu pripravená ako vždy na výbornú, chválim, všetko prebehlo ako malo. Myslím si že asi každý zúčastnený bol spokojný, lebo sme sa postretávali, podebatili, vymenili, pospomínali, zasmiali a aby som nezabudol na to najhlavnejšie popili výborné pivko Martins. Človeka sa ani nenazdá, v tom včelom úli, čas je neúprosný, všetko má svoj začiatok a aj koniec. Ďakujeme členom martinského klubu za výborne strávenú „volebnú“ sobotu a znovu o rok v Martine.

Jaroslav Štofko, klub Bystričan

Deň otvorených dverí v pivovare Urpiner 23.9.2023

            Po roku sa znovu otvorila brána do pivovaru Urpiner pre verejnosť, síce počasie nevyšlo podľa predstáv, ale to vôbec nevadilo ľuďom čo prichádzali do pivovaru.

            Začiatok bol stanovený na 11stu hodinu a my ako klub zberateľov pivovarských suvenírov Bystričan sme sa schádzali už pred začiatkom otvorenia, aby sme pripravili na stoloch svoju prezentáciu(Turčan, Kyseľ, Lipničan a ja). V ponuke boli etikety, ktoré pivovar používa v súčasnosti, tak isto sme prezentovali historické etikety, plechovky a tácky pivovaru Urpiner.  Ľudia sa pri vstupe informovali hlavne v ktorých miestach bude vstup na prehliadku do výrobného procesu pivovaru. Okrem toho sme poskytovali rôzne informácie ohľadom histórie pivovaru a aj samotného zbierania pivovarských predmetov. Ľudia boli veľmi zvedaví, že čo všetko sa zbiera ohľadom piva.

            Atmosféra už od začiatku bola výborná, veď pre každého návštevníka bolo pripravených množstvo atrakcií, či už súťaže v pití piva alebo v držaní litrového piva, prezentácia hasičov, väzenskej služby, hudobné vystúpenia rôznych súborov a skupín a aj niečo pre deti(počasie neprialo deťom).

           Samozrejme to najhlavnejšie aby som nezabudol – pivo – tieklo prúdom. Čapovalo sa pivo Urpiner 10°, 12°, 13°IPL, 11° Retro 93, mne osobne najviac chutila 13°IPL.

           Ak by som mal hodnotiť celú akciu, tak si myslím, že dopadla výborne, ľudí bolo pomerne dosť, ak keď to počasie nebolo také aké sme si priali, však na budúci rok si vopred objednáme slniečko aby bola pohodička lepšia. Daj boh šťastia, na zdravie o rok.

Jaroslav Štofko, klub Bystričan

Dni obce Nemecká 29-30. júl 2023

    Tak ako každý rok, tak aj teraz sa konali dní obce na futbalovom štadióne v Nemeckej. Ja som sa už vopred dohodol so starostom našej obce, že by som mohol spraviť malú prezentáciu zberateľského materiálu o pive spojenú s degustáciou craftových pív.

             Starosta bol nadšený mojím nápadom tak mi poskytol priestor v hasični v zasadačke. Mal som pripravených okolo 80 rôznych pív zo Slovenska, Česka, Francúzska, Španielska, Egyptu a Litvy. Spravil som aj malú prezentáciu etikiet Urpiner a rôzneho iného zberateľského materiálu.

             Hneď po príchode začali postupne prichádzať ľudia koštovať na požiadanie pivá podľa vlastného výberu, samozrejme každý bol prekvapený, že koľko rôznych pív existuje. Každému chutili či už tmavé, svetlé alebo polotmavé. Dávali mi aj rôzne otázky týkajúce sa piva a pivovarov a ja som im musel v stručnosti odpovedať, aby to pochopili. Najviac im chutilo pivo z banskobystrického Baranu a Hákuv pivovar z Mlékojed u Litoměřic. Samozrejme som koštoval aj ja. Minulo sa mi zhruba 60% donesených pív. Na moje prekvapenie sa objavili aj dvaja členovia nášho klubu(Vaník a Turčan).

              Na budúci rok to vymyslím trošku ináč, ale podľa toho ako som počul od degustujúcich návštevníkov, tak budú radi aby som to spravil znovu.

Jaroslav Štofko

21. banskobystrická burza

         Tak ako každý rok v júni sa konala naša burza zberateľov pivovarských suvenírov v Misijnom dome na Skuteckého ulici. Hneď na úvod by som spomenul, že to bola pravdepodobne najnižšia účasť zberateľov na našej burze(okolo 30 zúčastnených). Zúčastnili sa jej zberatelia z bratislavského, nitrianskeho, martinského, žilinského klubu, novomešťania a samozrejme aby som nezabudol náš klub Bystričan. Tu by som rád podotkol, že náš klub sa vlani zúčastnil na všetkých slovenských burzách, takže nám nemôže nikto z iného klubu vytýkať, že Ty si nebol na tej a tej burze(prečo neprišiel na našu burzu ten dotyčný). Veď burzy sú nielen o výmene a predaji zberateľského materiálu, ale aj o stretnutí sa kamarátov na týchto burzách, a podľa mňa v tom je to čaro búrz. Súčasné burzy sú fakt dosť slabé, nakoľko mladých zberateľov pribúda málo a my starší to už máme „za pár“. Dosť ma to mrzí, pretože je to ozaj nádherný koníček.

Ale teraz už k samotnej burze. Začínali sme klasicky o 8,00 hod, postupne prichádzali zberatelia-kamaráti, ale aj nezberatelia, ktorí sa prišli len tak pozrieť čo všetko sa zbiera. Hodnotné ceny do tomboly nám poskytli sponzory: Urpiner, Gran, Baran, Masarykov dvor, Vŕšky Zvolen, Huncút, Staropramen a veľkoobchod Hurban Trade. Bohatá tombola bola pripravená a rozpredaná za pol hodinku, však každý lístok vyhráva. Pripravili sme aj malú súťaž v hádzaní korunkových uzáverov do pohára s hodnotnými cenami. Rád by som podotkol, že sa čapovalo pivo z novootvoreného pivovaru Orol z Pohorelej(otvorený 13.12.2022). ktoré čapoval sám majiteľ a sládek v jednej osobe. Samozrejme boli aj vydané nové tácky – pivovar Orol – Pohorelá., a čo sa týka ostatných zberateľských predmetov z tohto pivovaru, tak pán majiteľ upozornil, že má vo výrobe krásne poháre(dá mi vedieť, keď budú hotové). Celá burza prebehla k spokojnosti všetkých zúčastnených a týmto im chcem poďakovať za účasť na našej burze.

To by bolo asi tak všetko a dúfam, že na budúci rok bude hojnejšia účasť aj z iných klubov.

 S Pozdravom Jaro Štofko

Pivovar Orol Pohorelá

Od konca minulého roka je v rázovitej horehronskej obci pod Orlovou hoľou Pohorelá v prevádzke pivovar Orol. Zriadil ho a majiteľom je Ing. Matej Polák. Na pohnútky postaviť pivovar pán Polák poznamenal: „Postaviť pivovar som sa rozhodol v roku 2020, po návšteve predvianočných trhov v Prahe a to z hlavného dôvodu, prilákania klientely do môjho ubytovacieho a reštauračného zariadenia v lyžiarskom stredisku Čierny Balog. Nakoľko som mal vo vlastníctve budovu, kde bola v roku 2010 ukončená prevádzka pekárne a objekt nebol ďalej využitý, rozhodol som sa tento priestor využiť pre umiestnenie technológie súkromného minipivovaru. Po odbornej obhliadke technológmi, som vstúpil do rokovania s výrobcom zariadení pivovaru a vybral som si zrekonštruovanú českú technológiu v tradičnom medenom a antikorovom prevedení. Následné som sa prihlásil na Poľnohospodársku Univerzitu v Nitre, kde som úspešné absolvoval výučbu, v odbore sladovník -pivovarník a po úspešnom zložení štátnej skúšky som obdržal právoplatný certifikát.“ Pivovar sa nachádza v obci Pohorelá na adrese M. R.  Štefánika 666 a oficiálne je v prevádzke od 14.12.2022. Pivo sa bude dodávať do reštaurácií - Polomka v Polomke, Koliba - Čierny Balog, Koliba - Lyžiarske stredisko Telgárt, Horehronská kúria – Telgárt a Turistická útulňa Andrejcová, ktorá sa nachádza nad obcou Pohorelá na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Pivo bude možne v rámci ochutnávky zakúpiť priamo v pivovare OROL Pohorelá.

Dodávateľom technológie je Jiří Sobotka, výrobca pivovarov z Prostejova. Objem varne je 1500 l,  ležiackych tankov je šesť s celkovým objemom 8000 l a sú umiestnené v chladiacom boxe. Prvé skúšobné varenie bolo v auguste r. 2021 za účasti sládka  z pivovaru v Ostrave. Oficiálne varenie piva bolo až v novembri 2022. „Nakoľko som zástancom tradičného varenia českého piva, tak som sa rozhodol, že budem variť remeselne svetlé piva plzenského typu,“ konštatuje majiteľ pivovaru a dodáva:

„Mám svoju receptúru na varenie svetlého piva spodne kvaseného pod názvom OROL SVETLÝ. Pivo varím sám, som sládkom vo svojom pivovare.“ Na výrobu sa používajú najkvalitnejšie suroviny. Slad a chmeľ sa nakupuje v Čechách a pivné kvasnice sú dodávané z pivovaru Steiger - Vyhne. Pivo sa plní do KEG sudov 50 l a 30 l a PET fliaš. Propagáciu pivovaru a tradičnú výrobu piva bude majiteľ pivovaru  pre návštevníkov, turistov zabezpečovať formou exkurzií aj s možnou ochutnávkou remeselného piva s rôznou stupňovitosťou. „Teší ma to, že varím tradične kvalitné české pivo, ktoré nemá konkurenciu v širokom okolí a možno aj na Slovensku.“ uviedol p. Polák.

Pre zberateľov sa pripravujú vlastné obrandované poháre, podpivníky, etikety, tričká a iný zberateľský materiál.

„Ak sa podarí, na zberateľskej burze v Banskej Bystrici dňa 10. júna 2023, budem osobne čapovať svoje  vlastné pivo pre návštevníkov tejto akcie.“ povedal majiteľ pivovaru pán Polák.

(spracoval Slavomír Rusiňák na základe odpovedí majiteľa pivovaru Ing. Mateja Poláka

NÁVŠTEVA U ZBERATETEĽA  PLECHOVIEK

Milí priatelia, prinášame vám rozhovor s pánom Martinom Turčanom, ktorý aj po dlhých rokoch patrí medzi našu zberateľskú špičku v odbore pivných plechoviek.

Zdravím Ťa Martin, uvedomuješ si, že podobný rozhovor do PH s Tebou robil Janko Pokrievka skoro pred 17 rokmi?

Ahoj Martin, na ten rozhovor a následne článok v Pivnom Hobby si veľmi dobre pamätám, no nepovedal by som, že už prešlo toľko času.

Aký máš teraz stav zbierky?

Dnes mám v zbierke  14652 plechoviek, z toho je  11430 kusov pivových. Od začiatku môjho zbierania plechoviek som mal aj iné, ako pivové plechovky .

Je to množtvo, ktoré už potrebuje svoje uskladnenie.

To je pravda. Plechovky mám uložené v krabiciach, aby boli skladnejšie a niečo mám vyložené.

Ako na to reaguje rodina?

Tu sa nemôžem sťažovať, pretože moja rodina ma podporuje. Manželka a deti mi v tom svojím spôsobom pomáhajú. Som veľmi rád, že mám doma pre svoju záľubu pochopenie.

Spomínal si, že plechovkám sa venuješ dlhé roky.

Dnes si môžem povedať, že sa im venujem viac ako 30. rokov. Mojim prvým kúskom bola plechovka Coca Coly, ktorú som začiatkom deväťdesiatich rokov vyhral na Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici. Vtedy ma to nejako chytilo, oslovilo a drží ma to doteraz. Nové kusy do zbierky som získaval rôznym spôsobom po celom Slovenku a neskôr po otvorení hraníc aj v zahraničí. S mojou budúcou manželkou sme chodievali na zájazdy, napr. do Talianska a Španielska, kde som skoro všetky peniaze nechával za plechovky. Samozrejme ihneď po otvorení hraníc sa konala aj voľná turistika do Rakúska a okolitých krajín, kde sa nové kúsky získavali aj na diaľničných odpočívadlách.

Máš v spojitosti so zbieraním aj nejakú nevšednú príhodu?

Priznám sa, že za tie roky som ich zažil neúrekom. Spomínam si na rok 1996 a veľtrh Pivinex, ktorý bol u nás v Banskej Bystrici. V jednom stánku mali vtedy krásnu plechovku Škoda s podpisom generálneho riaditeľa spoločnosti. Bola umiestnená v špeciálnom balení s modrým zamatom. Keď som sa predstavil kto som, bola mi po skončení akcie prisľúbená. Na Pivinex však dorazil vtedajší prezident pán Kováč a tú plechovku dostal ako dar. Takže som odišiel s dlhým nosom.

Spomínal si, že si začal zbierať plechovky z celého sveta, ako to je dnes?

Dnes sa špecializujem na slovenské plechovky, vrátane našich remeselných pivovarov a súkromné edície , od spločnosti WRC SR. Okrem toho zbieram plechovky z každej krajiny sveta, po jednej. V rámci exotiky ma tešia kúsky z krajín, ako Tanzánia, Lesotho, Reunion, Tibet, Tahiti a iné. Keď sa vrátim k plechovkám spoločnosti WRC SR, čo je aj ich výrobca, teda potlače na plechovkách, sú to všetko privátne vydania na objednávky v obmedzených počtoch. Objednávajú si ich u nich súkromné osoby, alebo rôzne slovenské spoločnosti. Z tejto edície mám v zbierke už viac, ako 900 kusov. Ja osobne som si u nich dal už niekoľko krát vyrobiť plechovku s mojim vizuálom. Tieto plechovky potom používam aj na výmenu za iné kúsky. Nazývam ich tiež aj ako tekuté vizitky.

Vieš vyzdvihnúť nejakú svoju raritku, ktorú máš v zbierke?   

Okrem už spomenutých exotických krajín som obzvlášť hrdý na plechovky z bývalých krajín Sovietského zväzu, ako sú napr. Uzbekistan, Turkmenisktan, Azerbajdžan, Arménsko a iné.

Bol si dlhé roky angažovaný aj v klubovej činnosti, ako zberateľ. Pomohla Ti táto práca v zberateľstve?

V roku 2000 som po rozhore s J. Pokrievkom, ako inšpirátorom myšlienky a ešte s niekoľkými kolegami zberateľmi založil zberateľský klub u  ás v Banskej Bystrici a asi 15 rokov som bol jeho predsedom. V tom období a dlho potom mi toto pôsobenie bolo aj v rámci mojej zbierky nápomocné. Na rôznych zberateľských stretnutiach u nás aj v zahraničí mi pribúdali nové kúsky do zbierky, čo ma veľmi tešilo. Dnes je veľa možností si nové kusy zaobstarať v obchodných reťazcoch, či na rôznych akciách a festivaloch.

Veľkosť Tvojej zbierky určite neostala bez odozvy médií.

To je tiež pravda. Účinkoval som v RTVS v relácii Fetiše socializmu venovanej zberateľstvu a potom aj v relácii Inkognito na TV JOJ. Okrem toho som poskytol niekoľko rozhovorov pre rôzne médiá, ako napr. denníky Pravda, Smer, či Sme. Z pivných periodík to bolo už spomenuté Pivné Hobby a Svet piva.

Ako je to s nasledovníkom u Teba, budeš mať pokračovateľa v zbierke?

Popravde, pokračovateľa mať v rodine nebudem. Preto by som rád našiel na Slovensku podobne zanieteného zberateľa, ako som ja a časom mu svoju zbierku zrejme prenechám.

Martin veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor.

Za Pivné Hobby sa zhováral Martin Hanzel  

Poznámka redakcie: Zbierka Martina Turčana je na prvom mieste v rámci SAHP. GRATULUJEME!

Niečo z histórie klubu Bystričan

Pred pár dňami ma oslovil z redakčnej rady Pivného Hobby Martin Hanzel so zaujímavou myšlienkou, ktorá mala v sérii článkov postupne predstaviť jednotlivé slovenské kluby zberateľov pivovarských suvenírov. Teraz tu však sedím a rozmýšľam, čím začať. Zaujíma vôbec niekoho koľko má klub členov? Ak áno, je nás 17. A čo stanovy, či aké sú hlavné činnosti klubu? Myslím, že u všetkých klubov to bude skoro to isté. Ale tak otváram si pivo a skúsim napísať pár riadkov o našom klube.

Na začiatku septembra som bol pozvaný do jedného banskobystrického rádia, aby som porozprával o našom zberateľskom klube. Dlho som neváhal a ako správny predseda, hneď som vedel koho touto úlohou poveriť. Určite mnohí poznáte nášho člena Martina Turčana, známeho zberateľa plechoviek, ktorý účinkoval aj v TV relácii Inkognito. Osoba ako stvorená na rozhovor do rádia, hotový mediálny hovorca. Členovia nášho klubu však nie sú len zberatelia, sú to členovia rodín, vášniví hubári, hobby fotografi, ale mnohí stále ajtrpiaci pracovnými povinnosťami. V plánovanom termíne rozhovoru mal už vo svojom programe Martin veľký medzinárodný šachový turnaj v Rumunsku. Pracovné povinnosti vyradili aj ďalšieho nášho člena SlavaRusiňáka. Tak som sa zhlboka nadýchol, vygooglil si pani moderátorku a vtedy pri pohľade na jej fotku som si uvedomil, že jej nemôžem dať košom. Pozbieral som zbytky svojej odvahy a dohodli sme si termín. Nebol to termín u zubára a ani svadby, ale cítil som akúsi nervozitu, zodpovednosť, aby som čo najlepšie odprezentoval náš klub. V tomto čase som v klube síce už 11 rokov a za tie roky som počul od členov veľa zaujímavých príbehov. Stále som mal pocit, že mi niečo chýba. Vtedy som na polici nado mnou zbadal hrubú hnedú knihu – Kroniku klubu.

Pri začítaní sa do prvých riadkov akoby som sa ocitol v roku 2000. Pri sebe nejaký zberateľský materiál, možno nejaká plechovka, možno etiketa, pred sebou pivo. Traja kamaráti, ktorých spájala podobná záľuba.Traja zanietenci zberateľstva, ktorí sa stretli v krčme v Sásovej. Boli to Martin Turčan, Ján Kulašiak a Jaroslav Krsek. Vtedy prišla aj myšlienka napísať inzerát, cez ktorý by nový klub našiel svojich členov. Ten bol úspešný a 1.10.2000 sa konala prvá neoficiálna schôdza klubu. Oficiálny dátum vzniku klubu je 5.11.2000, kedy sa schôdze zúčastnilo 11 zberateľov z okolia Banskej Bystrice a Zvolena. Bol schválený názov klubu, prijaté stanovy klubu, ako aj základné princípy a zásady fungovania klubu. Za predsedu klubu bol zvolený Martin Turčan, ktorého neskôr na nejaký čas vystriedal Jaroslav Štofko.Ako zaujímavosť musím spomenúť, že existovalo niekoľko návrhov pre názov pre náš klub ako Urpinus či Urpiner (neskôr Banskobystrický pivovar použil tento názov pre pomenovanie svojho piva). Nakoniec sa ujal návrh Bystričan od Štefana Mistríka, čo vzhľadom na to, že Štefan je hrdý Zvolenčan pôsobí úsmevne. V roku 2001 mal už klub 17 členov, pričom jeden z nich, Igor Vaník, navrhol klubové logo, ktoré máme dodnes. Členovia klubu sa pravidelne stretávali prvú nedeľu v mesiaci vo viacerých, ale od roku 2004 sme verní už len pivárni Kocúr vo Zvolene. Dôležitým míľnikom klubu bola jeho prvá burza v roku 2002, síce s účasťou len asi 25 osôb, no už aj vtedy sme sa mohli pochváliť tombolou, čo ostalo lákadlom dodnes. Aj najbližšie roky na naše sklamanie boli naše burzy považované za stretnutia s menším počtom zberateľov, napriek tomu, že z našej strany bola snaha ponúknuť ostatným zberateľom množstvo materiálu. Zároveň sme navštevovali množstvo búrz, či už na Slovensku, v Českej republike, ale aj v ďalších krajinách ako Nemecko, Maďarsko, Rusko. Nechýbala účasť na súťažiach v pití piva, ale aj stretnutia a priateľstvá s inými zberateľmi. V kronike zaujme napríklad zmienka o exhibičnom turnaji predsedov klubov medzi Jarom Štofkom a martinským predsedom Jánom Pokrievkom. Výsledok zo zápasu z 2.7.2006 z kroniky nie je známy, ale určite išlo viac o dobré pivo, guľáš a priateľskú atmosféru, takže po tejto informácii som sa ani nesnažil pátrať.Veľmi dobrá bola aj spolupráca s klubom v Jirkove, kde naši členovia aj pravidelne jazdili na burzy. Spomedzi občasných akcií v rokoch 2003 – 2005 sa členovia zúčastnili guľášovej párty na chate košického predsedu A. Posthu na Kováčovej, ale aj vlastných guľášových akcií v roku 2006 na prenajatej chate v Kremničke, či v roku 2009 v Sebechleboch.Prišli aj prvé spolupráce s pivovarmi. Klub sa od roku 2006 pravidelne prezentuje ukážkami so svojich zbierok na DOD v pivovare Urpiner (vtedy ešte Urpín). Podobne sa neskôr nadviazala aj spolupráca s pivovarom vo Vyhniach, pričom členovia navštívili tiež niekoľko DOD v pivovare. Obidva pivovary sú našimi dlhodobými partnermi. V spolupráci s nimi vzniklo niekoľko klubových suvenírov, neskôr ich doplnili aj miestne minipivovary Perla, Baran, Dobrovar a najnovšie aj Gran.

Môžem s kľudom povedať, že zberatelia z nášho klubu sú aktívny, v početnom zastúpení aj teraz navštevujeme burzy po celom Slovensku, ale aj niektoré v Českej republike. Bolo obdobie, keď tomu tak nebolo, ale verím, že tieto časy už máme za sebou. Možno niekedy zamrzí, že nie vždy je nám naša aktivita neskôr aj opätovaná, ale vážime si, keď vás môžeme privítať na burze u nás v Banskej Bystrici. Za tie roky u nás vyrástlo niekoľko jedinečných zbierok, ktoré patria medzi slovenskú špičku.

Lásku k pivu naši členovia prejavili tiež tým, že som napočítal až 5 členov, ktorý sa venovali aj samotnému vareniu piva v domácich podmienkach. Za prínos možno aj označiť organizáciu niekoľkých ročníkov pivného festivalu v Badíne, za ktorým je náš člen SlavomírRusiňák.

Všetci vieme, že tie najlepšie príbehy sa nikdy nedostanú na papier, ostanú len v našich hlavách v podobe spomienok, ktoré sa vyprávajú len pri pive alebo cestou na burzu medzi kamarátmi. Často len ticho sedím a nad celým sa usmievam. Takže len my v klube vieme, kde chutí pivo najlepšie a kto musel cestovať z dôvodu nadmernej konzumácie alkoholických nápojov na druhý deň z burzy individuálne domov. Mnohí aktéri týchto príbehov už nie sú medzi nami, ale aj toto je cesta a spôsob ako si na nich spomenúť. Samozrejme, kvôli drahým polovičkám musím ešte spomenúť, že to búrlivé obdobie v klube dávno pominulo acestou z burzy riešime už len to, kde si dať lacný vyprážaný rezeň s hranolkami a aby sme boli doma, tak ako sme sľúbili.

Všetci vieme, že tie najlepšie príbehy nevznikli pri kofole, ale sú spojené s nápojom, ktorý sa volá Pivo. Či už je to spojitosť so samotným nápojom alebo aj zberateľským materiálom a ľuďmi, ktorých sme pri tom stretli. Všetci sme za to vďačný kamarátom, ktorých v klube a medzi zberateľmi máme a pravidelne nás zásobujú bezcennými papierikmi, sklom, plechom a ďalšími materiálmi, ktoré potom opatrujeme ako najväčšie poklady.

Predseda klubu Ing. Róbert Lipničan

O zberateľskom klube Bystričan

DOD v pivovare Urpiner 17.9.2022

        Konečne po dvoch covidových rokoch sa mohol uskutočniť DOD v pivovare Urpiner.

        Začiatok bol stanovený na 11,00 hod., ale my členovia klubu zberateľov Bystričan v zložení Rusiňák, Bayerl, Valach a ja sme boli prítomní už okolo 10,30. Pripravili sme etikety a tácky pre prichádzajúcich návštevníkov , okrem toho aj malý prehľad všetkých vydaných etikiet od roku 1971 až do súčasnosti. Ľudia nám dávali aj rôzne otázky ohľadom histórie pivovaru, na ktoré sme im samozrejme veľmi radi odpovedali. Bol pripravený bohatý program spojený aj s ochutnávkou pív pivovaru Urpiner, súťaže v pití piva a držaní pohára piva samozrejme každú polhodinu bola aj exkurzia pivovaru, o ktorý bol veľký záujem.

         Novinkou pivovaru bol miešaný alkoholický nápoj z 11°piva pod názvom Cannabis s arómou konope a s príchuťou Cascary s obsahom alkoholu 4,5%, ktoré sa bude plniť do 0,33 fliaš opatrených etiketou.

         Ja ako správny zberateľ etikiet som zistil, že pivovar vydal štyri druhy nových etikiet, ktoré budú k dispozícii na najbližšej burze zberateľov v Martine. Aj počasie vyšlo na jednotku, ľudí prichádzalo hodne, skoro každý sa pýtal kedy bude exkurzia v útrobách pivovaru, aspoň vidno, že ľudia sa dosť zaujímajú ako sa zlatistý mok vyrába v našom pivovare.

         Na záver hodnotenie DOD z nášho pohľadu – jednoducho povedané VYŠLO na jednotku, a robil som aj malý prieskum medzi návštevníkmi a skoro každý mi odpovedal len výborné hodnotenie akurát im vadilo, že sa nerozdávali lístky na jedno pivo zadarmo.

         Už teraz sa tešime na DOD 2023, na zdravie

 Jaroslav Štofko, Klub Bystričan

foto:

DOD Urpiner

20. burza klubu Bystričan

Medzi vydarené akcie nášho klubu si môžeme zapísať ďalšiu. Dňa 11. júna 2022 sme zorganizovali naše jubilejné 20. výmenné stretnutie zberateľov predmetov s pivovarskou tématikou.

Do budovy Slovenského misijného hnutia v Banskej Bystrici sa zišli zberatelia pivných suvenírov z rôznych klubov. Zastúpenie členov zo svojho klubu mal Martin, Nové Mesto nad Váhom ale prišli aj členovia z Bratislavy a Trenčína. Pred strávením pekného, slnečného dňa doma alebo na výlete, dali prednosť návšteve Banskej Bystrice a našej burzy. Celkove sa zúčastnilo asi 50 zberateľov zo Slovenska.

Akcia prebiehala tradičným spôsobom. Do tomboly za cenu jedného eura bolo pripravených 100 výherných balíčkov. Všetky sa rýchlo vypredali a majitelia si v igelitovej taške našli fľašu alebo plechovku piva, pivový pohár, prípadne tričko alebo rôzne iné drobnosti s pivovarskou tématikou. Boli to všetko predmety darované od sponzorov. V tomto roku do našej burzovej tomboly prispeli Pivovar Urpiner, Pivovar Staropramen, Heineken Slovensko, Remeselný pivovar Baran a Prvý zvolenský pivovar Vŕšky. Novinkou bol Remeselný pivovar Gran z Banskej Bystrice, ktorého pivo – čapovanú dvanástku Gran 12 a IPU,  mohli návštevníci burzy aj ochutnať. Okrem tohto piva nový pivovar produkuje aj Gran 11, špeciálne svetlé pivo zvrchu kvasené Gran Hrajfer a polotmavý ležiak Hrajnoha.

V spolupráci s týmto pivovarom náš klub pripravil novú zaujímavú pivnú tácku. Tvorí ju logo pivovaru a logo nášho klubu a je to pozvánka na dvadsiate výmenné stretnutie zberateľov do Banskej Bystrice. Okrem tejto tácky si zberatelia mohli zakúpiť a tak obohatiť svoju zbierku aj o tri druhy pohárov s logom nášho klubu. Boli vyrobené pri príležitosti 20. výročia vzniku klubu, ktoré sme oslavovali v minulom roku.

Spestrením burzy bývajú aj zábavné súťaže. Víťazi hádzania koruniek do pivového pohára boli odmenení darčekmi od sponzorov, ktoré im určite urobili radosť.

Spokojnosť s tohtoročnou burzou vládla na strane organizátorov a dúfame, že spokojní z burzy odchádzali aj všetci návštevníci. Tešíme sa na ďalšie podobné spoločné stretnutie v Banskej Bystrici na budúci rok.

Ján Kyseľ
Klub Bystričan

Rodinný výlet v Prahe zakončený burzou

Po informácii o zrušení martinskej burzy som začal rozmýšľať čo s ďalšími burzami. Jasné, prvý decembrový týždeň patrí výletu do Brna, ale bude sa burza konať? Nebude zase všetko (vrátane hraníc) pouzatvárané? A nakoľko v rovnakom termíne ako mala byť burza v Martine bola nahlásená aj Praha, tak som v klube navrhol malý výlet. Či už jednodňový – na otočku, len na burzu, alebo spojenú s výletom po pivovaroch na niekoľko dní. Nakoniec sa návrh neujal, nakoľko po návrate by neočkovaní účastníci museli nastúpiť do karantény. Tak som doma predostrel podobný návrh - rodinný výlet do Prahy. A na moje prekvapenie to bolo rodinnou radou schválené a o pár dní som už zabookoval ubytovanie v hoteli Louis Leger takmer v centre Prahy. Za ďalších niekoľko dní sme vyrazili so ženou a dvoma deťmi na cestu. Do Prahy sme prišli v stredu na obed, ubytovali sa a vyrazili do mesta. Prvý deň patril pivovaru Ossegg, ako aj prechádzke po historickom centre mesta a obdivovaniu pamiatok. V Osseggu sme ochutnali 3 druhy piva, všetky mali svoju kvalitu. Podnik bol priestranný s veľkými stolmi, ale v čase našej návštevy bol skoro prázdny a prevládalo v ňom ticho. Aspoň do našej návštevy. Následne v ňom dvaja malí tasmánski diabli rozpútali peklo.  Nasledovala ešte prechádzka po meste. V pláne bol ten deň ešte pivovar U Supa, ale ten bol zatvorený. Vo štvrtok som musel vyhovieť aj deťom (a nemyslím, len vozením sa na pohyblivých schodoch v metre  a električkou čo ich veľmi bavilo) ale aj návštevou (ako sa vyjadrila recepčná Barborka) asi toho najdrahšieho hračkárstva na svete. Tam sme síce okrem žuvačiek nič nekúpili, ale ako praví Slováci sme využili, aby sa deti (a aj ja) zadarmo previezli na kolotoči a pospúšťali na šmýkačke z vrchného poschodia obchodu. Následne sme sa napili a najedli U Medvídků. Ponuka pív bola dosť obmedzená, ochutnať sme mohli len 1466 a Oldgott. Oba pivá však boli veľmi dobré ako aj jedlo. V ten deň sme stihli ešte vynikajúci pivovar U tří růží – už overený podnik, kde sme si dali viedenský ležiak a eisbier. Oba boli vynikajúce a príjemne pôsobilo aj prostredie pivovaru. Následne sme prešli Karlov most a dali si výstup na Petrín (kde sme navštívili rozhľadňu a zrkadlové bludisko) a nakoniec pivovar Sv. Norbert na Strahove. Tam malá slečna ochutnala lievance so šľahačkou a čučoriedkami a my sme postupne zdegustovali svetlý a tmavý ležiak, marzen, IPA-u a triple IPA-u - tá mala 10% alkoholu, ktorý tam bol výrazne cítiť. Piatkové ráno sme začali na Pražskom hrade, kde sme najprv prešli upravenými hradnými záhradami s pekným výhľadom na mesto a následne sme obdivovali aj Katedrálu sv. Víta. Po pár hodinách čo na nás zaútočil hlad sme skončili v pivovare Vojanov dvůr. V príjemnom slnečnom počasí sme sedeli vonka na dvore, ktorý bol obkolesený z jednej strany reštauráciou a zboku budovou, kde sa nachádzala samotná varňa pivovaru. Na stoloch sa nachádzali podpivníky pivovaru U tří růží, ponúkali rovnaké druhy piva, avšak chuť bola iná. Na jedálnom lístku ponúkali na výber niekoľko jedál, ja som sa rozhodol pre hamburger, ktorý bol jeden z najlepších akésom kedy jedol. Odtiaľ sme prešli pár zastávok električkou a vystúpili sme priamo pred Národním pivovarom. Za posledných 5 rokov čo som tam nebol sa veľa nezmenilo. Pivá na výber mali iba svetlú 11 a polotmavú 13, pričom svetlé sme si mohli vybrať filtrované alebo nefiltrované. Ako som sa neskôr dozvedel, tak okrem spomínaných pív pravidelne ponúkali na čape aj jeden špeciál, ale v podstate teraz fungujú v obmedzenom režime. Čo sa týka chute, pivá boli dobré, ale nijako nevynikali. Z pivovaru sme odišli sa pozrieť ešte na Orloj a následne bolo v pláne cestou k hotelu navštíviť posledný pivovar Pivovarský dům. Tam sme však nedošli, nakoľko po ceste sme natrafili na malú pivničku, kde ponúkali na čape 10 rôznych pív. Akonáhle sa jeden sud dočapoval, nahradilo ho iné pivo. Navrchu podniku sa nachádzal bar a dole kde sme sedeli asi 5 stolov. Po tom čo sme ochutnali Bad Flash Super Nova (NEIPA 11), Chroust Island (Mango IPA 13), Kasteel Rouge 17 a Matuška Tropical Rocket (IPA 17) sme úplne zabudli na nejaký Pivovarskú dvůr. Za mňa sa jedná o najlepší podnik v Prahe, ktorý sme za tieto dni navštívili. Jediné čo mi v Prahe chýbalo bolo, že nikde kde sme boli, neponúkali tmavé pivo typu Porter/Stout alebo Black IPA. V sobotu skoro ráno sme sa pobalili a presunuli o pár kilometrov v rámci mesta do KD Barikádniků, kde sa konala zberateľská burza. Na burze okrem domácich zberateľov mali zastúpenie len zberatelia z Poľska, zo Slovenska som ďalších zberateľov okrem mňa nezaregistroval. O 7:30 nás začali pomaly púšťať dnu. Stoly v sále boli dosť malé, ale na ten svoj som pomestil nakoniec všetko čo som doniesol. O podpivníky, ktoré som doniesol bol celkom dobrý záujem, pretože nikto okrem mňa neponúkal také množstvo zaujímavých exportných podpivníkov ako ja. Na väčšine stolov sa nachádzali podpivníky najmä z minipivovarov, ale kto mal peniaze alebo niečo dobré v ponuke, mohol získať aj predvojnové tácky. Okrem podpivníkov boli na stoloch ešte aj etikety, ostatné pivovarské suveníry mali veľmi malé zastúpenie. Domov som si doniesol cez 170 tácok - najmä novinky, staršie tácky boli z vopred dohodnutých výmien. Potešil som sa z predvojnových Vysokým Chlumcom, ako aj jedným z prvých tácok pivovaru Zvíkov, za ktorý som zaplatil len 10kč. Ako vždy, veľa fotiek sa mi nepodarilo na burze spraviť, nakoľko som bol skôr zaujatý hľadaním niečoho nového do zbierky. Po burze nás už len čakala dlhá cesta domov a radosť z vydareného výletu.

Róbert Lipničan, klub Bystričan

Najstarší reštauračný pivovar na Slovensku po rokoch opäť otvorili

Po takmer piatich rokoch sa na slovenskú pivovarnícku mapu vracia pivovar Perla, ktorá bola zatvorená v decembri 2016. Najstarší slovenský reštauračný pivovar pred pár dňami, presnejšie 3.augusta 2021,  opäť otvoril svoje brány a privítal prvých návštevníkov. Opäť láka na klasický ležiak,konktrétne 11-stupňovú Banskobystrickú perlu, ale aj jeho kvasinkovú verziu v príjemných cenách. Celá budova prešla náročnou rekonštrukciou, vrátane novej strechy, okien a kompletnej fasády. V podkroví sa nachádzajú mezonetové byty, kde bývajú aj majitelia pivovaru.

Pivovar Perla otvorili v Banskej Bystrici ešte v roku 1992. V tom čase išlo o pomerne prevratnú snahu variť pivo v malom. Podobné podniky fungovali hlavne v susednom Česku, u nás ich bolo málo. Prví odvážlivci sa púšťali do reštauračných pivovarov v deväťdesiatych rokoch. Len málo z nich však dokázalo prežiť prelom milénia.

Perla patrila medzi tých šťastnejších. Na scéne vydržala do roku 2016. Aj keď treba povedať, že v závere už toho veľa s modernými reštauračnými pivovarmi veľa spoločného nemala. Domácim pivom, ktorého cena podliezala jedno euro, dokázala prilákať skôr menej náročnejšiu klientelu.

Po príchode do pivovaru, Vás prekvapí príjemný interiér, kvalitné tehlové obklady stien, 2 vyleštené varné kotle a moderný drevený nábytok. Steny dopľňajú ocelové obrazy banskobystrických kostolov, veľkoplošné obrazovky pre športových nadšencov, ale aj fanúšikov modernej hudby. Keď som pivovar  navštívil, boli všetky stoly obsadené, pivo sa nestíhalo čapovať. Po ochutnaní sa Vám vynoria spomienky na pôvodné pivo varené kedysi, ale aj právom, keďže receptúra bola zachovaná a varí ju stále p. Martin Nutter, ale aj nový majiteľ je postupne zaúčaný. Pivovar plánuju variť aj iné pivné štýly, nechce zostať len pri klasických ležiakoch. Kuchyňa zatiaľ nieje k dispozícii. Po rozhovore s majiteľom som mu predstavil náš pivný klub, bol z neho nadšený, a rád bude s nami aj spolupracovať. Pre zberateľov je pripravený jeden druh podpivníkau pivné sklo zostalo pôvodné. Podnik je otvorený každý deň okrem nedeľe, od 8smej do 23tej hodiny. Majiteľom pivovaru je firma Glaver s.r.o, ktorá vznikla v roku 2017, a vlastníci pochádzajú z Ruskej federácie.

Na záver by som chcel popriať tomuto pivovaru len všetko dobré, veľa kvalitného piva a spokojných zákazníkov, ktorých určite nebude málo.

Zdroj: opive.sk, Slavomír Rusiňák

19. burza Klubu Bystričan

Pripraviť burzu nie je jednoduché. A v období rôznych protipandemických opatrení je to ešte zložitejšie. Neistota či burza bude alebo nie, nepridá organizátorom na nálade. Bolo nevyhnutné  zistiť aké predpisy treba dodržať a aké opatrenia je treba urobiť.

Nakoniec to vyšlo a 12. júna 2021 sa na 19. burzu Klubu Bystričan zišli členovia klubov Nitra, Jablonica, Revúca, Martin, Žilina, Nové Mesto nad Váhom a Košice. Slnečné počasie bolo ako stvorené na pekný výlet do Banskej  Bystrice.

Zberateľský materiál, ktorý priniesli, rozložili na 17 stoloch. Stretnutia zberateľských kolegov vždy bývajú srdečné a po dlhej prestávke vynútenej pandémiou vírusu, bolo toho veľa, čo si potrebovali povedať. Z noviniek možno spomenuť, že Klub Bystričan ponúkal nový zberateľský materiál, ktorý pripravil pri príležitosti svojho 20. výročia od založenia. Výročie pripadlo na minulý rok, ale pre pandémiu sa žiadne akcie konať nemohli a burzy boli zrušené. Cudzích návštevníkov nebolo veľa, ale to nebolo na škodu. Práve naopak, organizátori s obavou počítali, či povolený počet, 50 osôb, nebude prekročený.

Tradičným lákadlom burzy býva tombola. Do balíčkov, ktorých organizátori pripravili 100 kusov, prispeli sponzori z pivovarov  Urpiner, Plzenský Prazdroj Slovensko, Baran, Staropramen, Steiger, Heineken. Patrí im za to poďakovanie.

Na každej burze zvyknú bývať aj rôzne súťaže. Teraz to bolo hádzanie pivných koruniek do pohárov. Víťaz zo súťaže žien a mužov si odniesol rôzne pivné suveníry. Iné súťaže, napríklad tradičné pitie piva na rýchlosť, sa nedali uskutočniť, pretože konzumovanie nápojov bolo zakázané.

V rámci možností, ktoré boli povolené, možno burzu hodnotiť ako úspešnú. Zberatelia si nakúpili alebo vymenili to, o čo mali záujem a mohli odísť spokojní. Veľkú vďaku je treba vyjadriť organizátorom, lebo hoci je pandémia na ústupe, pripraviť takú burzu je náročné.

Ján Kyseľ

Kam ísť na „Vŕšky“

Ak radi chodíte po vrchoch a vŕškoch, v okolí Zvolena máte pre svoju záľubu dosť možností.

Ale ak dávate prednosť pokojnému posedeniu a relaxu, tiež môžete navštíviť „Vŕšky“. Príležitosť zahasiť smäd a ochutnať pohár dobrého piva nájdete vo Zvolene v Prvom zvolenskom pivovare.

Názov pochádza od Pivovaru Vŕšky v Terchovej a spoločnosť má identický pivovar okrem Terchovej a Zvolena ešte aj v Žiline. Prvá prevádzka zvolenského pivovaru sa na Tulskej ulici Zvolen – Tepličky otvárala už v septembri 2020. Protipandemické opatrenia, ktoré nasledovali, obmedzili výrobu a predaj piva. Po dlhej prestávke nastáva oživenie a Prvý zvolenský pivovar znova začína znova ponúkať kvalitné pivo svojim zákazníkom.

Po otvorení reštaurácie v parkovacom dome na Tulskej ulici si môžeme od začiatku júna 2021 pivo so značkou Vŕšky vychutnať už aj na sídlisku Podborová. Otvorenie novej a sa nieslo v dobrej nálade. Prispela k nej svojimi pesničkami kapela LD Sound a vôňa chutného gulášu.

Hlavným lákadlom pre návštevníkov však bolo  niekoľko druhov domáceho, remeselného, nepasterizovaného, živého piva „Vŕšky“. Podávalo sa v značkových pohároch dvoch veľkostí, malé 0,25 l a veľké 0,40 l. Domov sa dalo odniesť v jedno alebo dvojlitrových PET fľašiach.

Technické parametre a spôsob výroby piva Vŕšky bol opísaný v článku uverejnenom v časopise Pivné hobby 3/2020 č. 87. Z hľadiska zákazníka ponúka reštaurácia na sídlisku Podborová na nápojovom lístku 5 druhov piva – Zvolenská 12ka, Polotmavé, Tmavé, IPA a Medový špeciál.

Ceny piva sú nastavené trochu vyššie, vyhovujú skôr lepšie situovanej vrstve, seniorom nebude stačiť peňaženka, aby pri tomto pive trávili svoj voľný čas. Hoci v susedstve sa nachádza hojne navštevovaná piváreň s bežnými druhmi piva, je treba veriť, že cestu ku kvalitnému kvasinkovému pivu si milovníci pivného moku nájdu a prevádzka bude dobre  prosperovať.

Ján Kyseľ

Zvolenský remeselný pivovar

Varenie piva má vo Zvolene dlhú tradíciu a história pivovarníctva je skutočne bohatá. Myšlienka nadviazať na ňu používaním moderných postupov a objavovaním zaujímavých chutí a vôni v novom remeselnom pivovare sa zrodila v hlavách troch bývalých spolužiakov z Gymnázia Zvolen v roku 2014 pri oslavách 25. výročia Nežnej revolúcie. Cieľom bolo vybudovať reštauračný pivovar, kde by sa nevarilo len dobré remeselné pivo, ale aj chutné jedlá. Od tých čias pretieklo dole Hronom veľa vody. Reštauračný pivovar sa nakoniec nezrealizoval a z pôvodných troch spoločníkov ostal jediný, ku ktorému sa pridal iný spolužiak. Projekt pivovaru postupne dostával jasné kontúry a v roku 2019 sa sen stal skutočnosťou. A tak dvaja zvolenskí rodáci Adrián Slúka a Ondrej Lupták založili kočovný Zvolenský remeselný pivovar (ZvP).

„Našim poslaním je naučiť ľudí, čo je remeselné pivo, aký je rozdiel medzi ním a euro pivom a celkovo šíriť osvetu okolo remeselného piva a jeho varenia. Budovať komunitu priaznivcov remeselného piva. A samozrejme ľudí remeselné pivo naučiť piť a dávať mu prednosť ako lokálnemu produktu pred globalizovaným euro pivom. Uvedomujeme si a veľmi fandíme tomu, že lokálne produkty sa v súčasnosti stávajú veľmi cenenou komoditou.“, konštatuje sládok pivovaru Adrián Slúka.

Ako už názov pivovaru napovedá, pivovar sídli vo Zvolene. Pivovar bol oficiálne založený v roku 2019, ale prvú várku piva navaril až v máji 2020. Svojimi pivami sa snaží osloviť predovšetkým zvolenský región a prezentovať sa ako lokálny výrobca a ponúkať lokálny produkt. V zmysle „Zvolenčania pre Zvolenčanov.“ Začali ako kočovný pivovar a podobne ako mnoho iných dnes už známych a vyhlásených remeselných pivovarov na Slovensku ich snahou je vybudovať vlastný „kamenný“ pivovar. V prvom roku existencie prvé várky navarili v remeselnom pivovare GALGAN, ktorého spolumajiteľom je ďalší zvolenský rodák, gymnaziálny spolužiak a celoživotný priateľ. Tento rok sa posunuli trochu bližšie k Zvolenu a nadviazali spoluprácu s bystrickým Baranom. Kočovnícky život nie je jednoduchý, občas sa stane, že niektorý pivovar nemá aktuálne voľnú kapacitu a tak sa snažia udržiavať kontakt aj s ďalšími remeselnými pivovarmi v regióne.

Pivovar sa zameriava na vrchne kvasené pivné štýly IPA/APA/Ale. Všetky tri pivá uvarené v minulom roku boli v štýle India Pale Ale.  Ale nebránia sa ani iným pivným štýlom. „Existuje veľa pivných štýlov, ešte viac sladov a chmeľov, tak prečo ich všetky nevyskúšať?  Dalo by sa povedať, že hľadáme ideálnu a jedinečnú zvolenskú chuť piva. Možnosti sú skoro nevyčerpateľné.“, hovorí sládok a dodáva „Za minulý rok sa nám podarilo navariť tri pivá – BACK IN TOWN, TANCUJÚCA KOMÉTA a LIETAJÚCA KOALA. Tento rok k nim pribudlo prvé pivo uvarené v spolupráci s Remeselným pivovarom Baran – ZÁLETNÁ SUSEDA. „Vlajkovou loďou“ pivovaru sa stalo hneď prvé pivo BACK IN TOWN. Pivný štýl West Coast IPA, pôvodom zo západného pobrežia USA. Táto IPA sa vyznačuje výraznou chmeľovou vôňou, chuťou a vyššou horkosťou. Je prekvasená viac do sucha, nenájdeme tu žiadne sladké karamelové tóny.

Kľúčovou postavou pivovaru je sládok Adrián Slúka. Veľký fanúšik remeselného piva, praktické skúsenosti nadobúdal pri domácom varení. V roku 2019 absolvoval na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre vzdelávací program Sladovníctvo a pivovarníctvo zakončený certifikovanou skúškou. Na varenie piva používa slady a chmeľ v podstate z celého sveta. Vždy záleží na konkrétnom pive a recepte. Napríklad do piva Lietajúca Koala použili chmeľ Galaxy, pôvodom z Austrálie a do doteraz posledného Záletná suseda dali vyniknúť americkým chmeľom v štýle West Coast IPA. Suroviny nakupujú predovšetkým od slovenských alebo českých dodávateľov ako napr. Brelex, Malt Palace alebo Maroma.

Keďže ZvP nemá vlastnú krčmu alebo bar, svoje pivo distribuuje do podnikov vo Zvolene a Banskej Bystrici, zameriavajúcich sa na remeselné produkty. Príkladom sú BarBar, Farmárske potraviny alebo Bystrická pivotéka. Okrem sudového piva ponúka pivovar každé svoje pivo aj vo fľašiach.

Keďže rozpočet začínajúceho kočovného pivovaru je značne limitovaný, propagačné materiály pre zberateľov momentálne vo veľkej miere pivovar neposkytuje. Výnimku tvoria etikety, ktoré sa v obmedzenom množstve medzi zberateľov predsa len dostávajú.

Minulý rok hodnotí sládok ako veľmi úspešný. „Podarilo sa nám vstúpiť na pivný trh a osloviť slušné množstvo zákazníkov. Boli by sme radi, keby sa nám tento úspech podarilo zopakovať aj v roku 2021, prípadne rozšíriť našu ponuku o ďalšie zaujímavé pivá a pivné štýly. Kočovným životom sa nedá žiť do nekonečna, a tak sme začali trochu intenzívnejšie pracovať na vybudovaní vlastného kamenného pivovaru. Doba je ale zlá a je to beh na dlhú vzdialenosť. Určite to nie je hudba najbližšej budúcnosti.“ na záver dopĺňa sládok.

spracoval Slavomír Rusiňák na základe odpovedí Adriána Slúku

Badínský pivný festival už po šiesty krát, zase úspešný

V sobotu 5. Septembra  2020 sa na dvore Obecného úradu Badín  uskutočnil už VI.ročník badínskeho pivného festivalu. Festival získava čoraz väčšiu popoluritu,a už teraz sa dá povedať, že aj ročník 2021 je plne obsadený, čo sa týka pivovarov, rockových kapiel a kvalitného občerstvenia. Počasie tento rok podujatiu veľmi prialo, bolo krásne slnečno, čo sa odrazilo aj na väčšej návštevnosti, napriek pandemickej situácie v repubike. Tento rok prišlo do našej obce 5 pivovarov, kvôli menšiemu obecnému priestoru a dodržaniu povinných odstupov od jednotlivých stánkov, konkrétne: Remeselný pivovar Huncút z Tomášoviec, Pivovar Urpiner, Prvý rajecký pivovar Flámm, Minipivovar Čierny Kameň z Liptovskych Revúc a Remeselný pivovar Galgan z Galanty. Predajcovia kvalitného piva ponúkli  približne 21 druhov pív, od klasických ležiakov po silné IPY, APY, ALE, a novinky, ktoré prvý krát boli uvedené v našom dvojtisícovom Badíne.

Tento rok kultúrny program otvorila rocková kapela Marlett z Banskej Bystrice s miestnym gitaristom, ktorá svojimi 25timi pesničkami navodila divokú rockovú atmosféru, za čo im patrí veľká vďaka. Ľudia v tomto ošiali zabudli, že je vôbec nejaká corona, naplno si vychutnávali kvalitný pivný mok, skákali, tancovali. Po nich nasledovala ľudová hudba Jána Maka, ktorá zase prilákala ešte staršiu časť  návštevníkov zo širokého okolia. Po nich nasledovala rokmi osvedčená známa bystrická kapela GALAXY Music, ktorá sa teší veľkej obľube v našej obci, veď nieje tajné, že hrala stovky rodinám na svadbách. Festival sprevádzal a o zábavu sa postaral DJ Michal Nociar, ktorý sa celý čas venoval návštevníkom a podujatie ukončil skvelou zábavou prebiehajúcou až do druhej hodiny rannej. Tento rok na obecný dvor v Badíne zavítali aj predajcovia medu, medovníkov, handmade produktov, bižutúrie a galantérie. Počas celého dňa si mohli návštevníci zasúťažiť v tradičných pivných súťažiach pre mužov a ženy – pitie litrového piva na čas, držanie pivných 5 litrových súdkov.

Aj tento rok bola pre návštevníkov pripravená bohatá tombola. Jej predaj zabezpečili členovia z Dobrovoľného hasičského zboru z Badína, za čo sa im chcem poďakovať. V tombole bolo presne 200 lístkov, z toho len 50 nevýherných.  Tombola bola predaná do 5tich minút. Boli v nej krásne ceny, ktoré darovali samotné zúčastnené pivovary, a členovia násho pivného klubu. Výťažok z predaja, v sume 200 Eur, bol venovaný práve miestnym hasičom.

Pre deti bol pripravený retiazkový kolotoč, skákací hrad, cukrová vata. O občerstvenie sa tento rok postaralo občerstvenie pod palcom pána Kosťúra z Badína s plne obloženými ručne robenými langošmi s niekoľkými variáciami. A čo na záver dodať? Podujatie navštívilo vyše 500 ľudí. Bola tu skupina pivných nadšencov z celého Slovenska – od Bratislavy až do Košíc, niekoľko Čechov, Angličanov aj Nemcov, ktorí boli ubytovaní na Donovaloch a Liptove,  a ľudia zo širokého okolia. Touto cestou by som chcel poďakovať hlavne návštevníkom, ktorí napriek neodporúčaniu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, prišli, za podanie pomocnej ruky členom Dobrovoľného hasičského zboru z Badína.Veľká vďaka patrí i  samotným sponzorom, bez ktorých by to samozrejme nešlo. Týmto si náš pivný klub pripomenul 20te výročie založeniu klubu aspoň prostredníctvom tohto festivalu, keďže burza ktorá sa mala konať 13teho júna sa nemohla uskutočniť. Kvalitné fotky zabezpečil Matúš Moravčík, nájdete ich na našej klubovej stránke www.bystrican.sahp.sk, v časti fotogaléria. Ešte male perličky z tohto podujatia. Toto podujatie sa prvý krát uskutočnilo bez účasti obce Badín, takže na toto podujatie nebola poskytnutá miestna elektrická energia, ani WC. O plynulý chod sa postarala elektrocentrála od miestnych hasičov, ktorá šľapala až do rána. Vstup bol zabezpečený povinnou dezinfekciou pre každého návštevníka, počet návštevníkov bol prísne kontrolovaný. Tohto podujatia sa zúčastnili aj regionálni hygienici, s ktorými som osobne komunikol o danom festivale na mieste. Festival sa ušiel bez ujmi na zdraví a bez finačných postihov z RUVZ so sídlom v BB. Vidíme sa aj v roku 2021.

Slavomír Rusiňák, klub zberateľov pivovarských suvenírov Bystričan.

Moja burza v Košiciach po asi 13-tich rokoch 

Po dosť dlhej dobe som dňa 8.februára 2020,  konečne navštívil košickú burzu, na ktorú som sa moc tešil. Cestovali sme traja členovia klubu zberateľov Bystričan v zložení Martin Turčan, Robo Lipničan a ja. Nakoľko sme išli autom popod Vysoké Tatry tak som stihol urobiť aj pár krásnych záberov na naše nádherné TATRY.

Hneď po príchode do minipivovaru Golem(miesto konania burzy) som sa zvítal s niekoľkými starými známymi zberateľmi, ktorých som nevidel asi 10 rokov. Nakoľko burza sa niesla v príjemnej komornej atmosfére, ja osobne som získal pomerne hodne etikiet, takže som bol nadmieru spokojný. Na výmenu tu boli tradične tácky, etikety, poháre, ale aj iný zberateľský materiál. Zoznámil a odfotil som sa aj s majiteľkou minipivovaru p. Beátou Murkovou, od ktorej som dostal etikety Golemu. Pri výbornom pive Golem burza prebiehala pomerne rýchlo, čas plynul ešte rýchlejšie a ani sme sa nenazdali bol koniec burzy. Predsa aj malé burzy majú svoje čaro, že sa môžete porozprávať s každým zberateľom v kľude bez žiadneho zhodu. Teším sa aj na budúci rok

                                         Jaro Štofko

Predvianočná návšteva u Petra Vanka v Hornej Štubni

                  V sobotu 14.12.2019 sme sa rozhodli navštíviť nášho dobrého kamaráta-zberateľa v Hornej Štubni Petra Vanka. Cestovali sme vlakom v zložení Rusiňák, Štofko a Mikuš a po krátkej ceste cez 22 známych tunelov sme vystúpili na stanici Horná Štubňa – obec. Doma nás klasickým humorom privítal Peťo- môj Biely brat ( sme narodení v rovnaký dátum ) a samozrejme nás ponúkol domácou slivovicou. Na stole bolo pripravené príjemné pohostenie, ktoré chutilo každému z nás. V družnej debate sme odovzdali Peťovi drobné darčeky, samozrejme pivovarské,  a urobili sme zopár foto záberov. U Peťa bol práve na návšteve náš ďalší kamarát Richard Dérer, pre ktorého sme mali pripravenú tiež malú pozornosť. Chcel by som poďakovať Peťovi Vankovi za príjemné prijatie a pohostenie a určite ho navštívime viackrát, budeme sa tešiť.

                                                                                                                         Jaro Štofko 

Keď sa prehľady (zbierok) menia na odhady

Podpivníky (zaužívaný aj výraz pivné tácky) zbieram aktívne už niekoľko rokov. V zbierke mám podpivníky z českých a slovenských pivovarov, či už z klasického materiálu alebo dreva, plastu, kovu

a ďalších materiálov. Ak nejakým spôsobom, či už logom alebo priamo názvom pivovaru, značkou piva odkazuje na pivovar, vložím ho do fóliového obalu veľkosti 12x12 cm. Ak má v katalógu priradené číslo, do rohu obalu ho čiernou fixkou napíšem. Následne podpivník putuje do krabice, kde je zaradený podľa mesta a pivovaru. Správne radenie, systém v ukladaní, katalogizovaní je dôležitý pre každého zberateľa, aby v množstve tácok toho čo najmenej prehliadol a dokázal vybudovať veľkú zbierku, ktorá by mapovala kus histórie. Našťastie existujú aj katalógy. V prípade slovenských tácok sú to až dva, starší z katalógov vedie p. Štěrba a ten mladší vydaný SAHP zase Peťo Unčík.

Každý, kto sa aktívne venuje tomuto koníčku, sleduje katalógy, FB skupiny, aukčné stránky a stránky

iných zberateľov aby mal informácie o novinkách ale aj starších táckach a porovnáva to so svojou zbierkou. Podobne som na tom aj ja. A tiež patrím k ľudom, ktorí majú časť svojej zbierky zverejnenú na vlastnej stránke. Aspoň čo sa týka Slovenska. Každý má v zbierke nejaký základ. Potom sú lepšie tácky, ktoré má pár ľudí. A to naše zbierky odlišuje.

Na Slovensku sa už pravidelne organizujú prehľady zbierok. Vyplnením formuláru, zadaním pár čísel

a následne zaslaním sa zberateľ zapája do tohto prehľadu. Pri prezeraní spracovanej brožúrky som sa

začal zamýšľať nad objektivitou. Nehovorím o čestnosti alebo nečestnosti zberateľa, ale chýba súbor

pravidiel, ktorý by bližšie špecifikoval „to číslo“ za menom.

Ako jeden z predsedov klubov, ktorí sa pravidelne stretávajú na koordinačných poradách som sa rozhodol k tomu otvoriť diskusiu. Konkrétne som smeroval k zostaveniu pravidiel pre kategóriu v prehľade slovenských podpivníkov, ktorá je z môjho pohľadu pre zberateľov jedna z TOP kategórií. Na základe toho by malo dôjsť k zmene z Prehľadu zbierok zberateľov „pivných suvenírov“ na „pivovarských suvenírov“. Hra so slovíčkami? Áno. Ale z mojej strany to bola pripomienka na základe čísel, ktoré sa do prehľadov dostali, čísel, za ktorými sa skrývali aj tácky reštaurácií, nealko nápojov, cigariet a podobne. Bohužiaľ na rozsiahlejšiu diskusiu sa nenašlo viac času.

Blíži sa čas, keď budeme znovu zasielať množstvo čísel na spracovanie do prehľadov. Ale viete čo tam

napísať aby to neboli naozaj len bezvýznamné čísla? Mám tam uviezť počet podľa niektorého z katalógov? Mám tam uviezť počet všetkých tácok v zbierke, čo zahŕňa tácky z iných materiálov, homebrewing, „Klubovne“ a podobné tácky (ktoré sa do katalógu SAHP ne/dostali pod označením „N“), pretlače búrz na existujúcich táckach (v kat. SAHP „D“), Šariše vylúpnuté z krabíc balenia v obchode, či 50 odtieňov zlatej, červenej a iných farieb, ktoré sa do jedného katalógu dostali a do druhého nie. A to celé v číslach pre lepšiu predstavu? U mňa celkovo 1445 slovenských podpivníkov, podľa katalógu vydaného SAHP len 1249 kusov. „Zanedbateľný“ rozdiel 196 kusov. Kto chce, vie si pozrieť na internete moju zbierku. A čo vy: Prečo to vôbec riešiš? Nie je to jedno? Uveď si tam čo chceš... Tak dobre. Ak ste nezmenili názor, tak prehľady asi strácajú zmysel. Podstatou prehľadu majú byť čo najpresnejšie čísla, nie odhady, ale čísla vyformované skupinou pravidiel. Možno aj to je dôvod, že každým rokom z prehľadov ubúdajú mená, ktoré majú v zberateľskom svete svoje miesto. Lebo ak mám niečo robiť, tak nech to je poriadne...

Ing. Róbert Lipničan

Stredná odborná škola pod Bánošom, Banská Bystrica – minipivovar

Ako jediná škola na Slovensku od septembra 2017 otvorila učebný odbor 2978 H 02 biochemik pre výrobu piva a sladu. Absolventi trojročného učebného odboru sú kvalifikovaní pracovníci schopní samostatne vykonávať odborné a technologické činnosti pri výrobe piva a sladu. Ovládajú príslušnú techniku, stroje a zariadenia, príslušné technológie, základy ekonomiky výroby a služieb. Poznajú základné prírodovedné zákonitosti svojho odboru a vedia ich prakticky využívať pri riešení odborných problémov. Absolvent má všetky predpoklady na to, aby po príslušnej praxi vedel posudzovať základné a pomocné suroviny, kontrolovať nastavenie technologických parametrov vo výrobnom procese, vyrábať výrobky podľa technologických postupov a receptúr, dodržiavať a uplatňovať zásady HACCP, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Asi takto by sa dala charakterizovať ponuka na učebný odbor na Strednej odbornej škole pod Bánošom v Banskej Bystrici, ktorá má aj vlastný minipivovar pre prípravu budúcich pivných sládkov. Čo sa týka samotného pivovaru, myšlienka sa zrodila v roku 2017 v rámci projektu IROP. Pivovar sa nachádza v priestoroch školského zariadenia priamo na ulici Pod Bánošom č. 80 v Banskej Bystrici. Svoj pivovar využívajú na realizáciu odbornej praxe odboru biochemik – výroba piva a sladu, za výraznej pomoci  lektorov SPU z Nitry, v spolupráci s pivovarom Huncút – Lučenec, cez ktorých sa odvádza spotrebná daň. Zatiaľ vyrobili 3 druhy piva. Snahou je pridaná hodnota produkcie  medu. Dodávateľom technológie je Nemecká firma  SPEIDEL, objem varne 250 l, tanky majú 600l,v budúcnosti je  vybudovať malý pivovar s českou technológiou, mať tanky do 1000l. Výstavba však záleží od priebehu výberového konania, a vyrábať hlavne medové pivá. Momentálne sa v škole plánujú vyrábať tieto pivá: WHEAT BER 12, SINGLE HOP IPA 14, CHERRY IMPERIAL STOUT WITH VANILA COCOA &SOUR CHERRIES 22, HONEY IPA15, IMPERIAL BELGIAN HONEALE 18. Pri ich výrobe sa používa slad zo sladovne WEYERMANN – rôzne typy tradičných aj špeciálnych sladov, kvasinky od spoločnosti „ FERMENTIS, LALLEMAND a WHITELABS“, rôzne odrody EU, AUSTR a USA chmeľu. Suroviny boli zakúpené od slovenského distribútora „ NEXT HOP NITRA“. Momentálne majú pre zberateľov dva druhy pivných etikiet a pre absolventov aj odznaky spojené s absolvovaním príslušného kurzu. Potešujúce je, že škole sa so svojím pivom podarilo získať III. miesto za medové pivo na svetovej výstave APIMONDII v Montreale v Kanade.

Týmto by som chcel poďakovať učiteľovi p. Ondrejovi Bírešovi a riaditeľovi p. Pavlovi Filovi za rozhovor a poprial im  pivovarským Daj Boh Šťastia....

DOD Urpiner 14. septembra 2019

Konečne sa „tamtí hore“ rozhodli urobiť niečo dobré pre milovníkov pivného moku a poslali na zem krásny, slnečný deň. Po niekoľkých upršaných minulých rokoch celý deň svietilo slnko a obloha bola bez mrakov.

A tak sa v tento, ešte teplý septembrový deň, o jedenástej dopoludnia otvorili brány pivovaru Urpiner v Banskej Bystrici. Davy priaznivcov piva sa začali hrnúť do areálu pivovaru, aby si vychutnali dobré pivo a strávili pekný deň. Posedenie pri pive sprevádzal bohatý kultúrny program a mnoho rôznych sprievodných akcií nielen pre dospelých ale aj pre deti. Samozrejme, nechýbalo dobré jedlo, pečená klobása rozvoniavala do širokého okolia. Kto mal záujem dozvedieť sa niečo o výrobe piva, mohol využiť možnosť zúčastniť sa exkurzie do prevádzky, kde pracovníci pivovaru vysvetľovali celý pracovný postup.

Členovia nášho Klubu Bystričan mali už tradične svoj stánok rozložený pri vchode do pivovaru. Prichádzajúci sa pri ňom pristavovali, obdivovali vystavený zberateľský materiál, informovali sa a diskutovali o otázkach okolo pivovarských suvenírov. Záujemcom rozdávali pivné tácky piva Urpiner, Pivobrana a etikety Pivovaru Urpiner, ktoré potešili návštevníkov a hlavne deti. Až na pár tých, ktorí mali iné povinnosti, zišli sa takmer všetci členovia klubu. Dokonca predseda ide vzorom ostatným a na DOD priviedol celú svoju rodinu, manželku a dve deti, takže o budúcich nasledovníkov zberateľov je postarané. O spestrenie dňa sa postaral aj ďalší člen klubu, ktorý patrí aj medzi milovníkov historických vozidiel a prišiel predstaviť svojho nalešteného veterána - osobný voz Praga z roku 1931. Veľa ľudí si fotku s ním zoberie do svojho rodinného albumu.

Hitom Pivovaru Urpiner v tohtoročnej sezóne je pivná novinka Urpín 89!. Názov Urpín je od vrchu pod ktorým pivovar už dlhé roky stojí a číslo 89 zvolili pri príležitosti výročia Nežnej revolúcie. Svetlé výčapné pivo 10 ° je varené podľa pôvodnej receptúry, starej  viac ako 30 rokov. Prvých 3000 návštevníkov DOD malo možnosť novinku Urpín 89! ochutnať zadarmo. Domov si mohli  odniesť toto pivo v 0,5 l plechovkách. Zberateľov určite zaujmú štyri druhy plechoviek, ktoré graficky vytvoril známy výtvarník Jozef Gertli Danglár, ktorý sa graficky podieľal aj na tvorbe filmu Amnestie. Atraktívny a netradičný dizajn s názvom Víťazné véčko, Štrnganie kľúčmi, Karel Kryl, Väzeň či dozorca potešil aj zberateľov Klubu Bystričan.

Možno povedať, že očakávania návštevníkov sa naplnili a každý odchádzal

z vydarenej akcie spokojný.                  

                        Ján Kyseľ
Klub Bystričan

Badínský pivný festival už po piaty krát

V sobotu 31. augusta 2019 sa na dvore Obecného úradu Badín uskutočnil už V.ročník badínskeho pivného festivalu. Festival získava čoraz väčšiu popoluritu, čomu sa aj ja osobne veľmi teším. Počasie tento rok podujatiu veľmi prialo, bolo krásne slnečno, čo sa odrazilo aj na väčšej návštevnosti. Tento rok prišlo do našej obce 8 pivovarov, konkrétne: Remeselný pivovar Simeon z Piešťan, Kočovný pivovar Divný les z horského hotela Šachtička nad Banskou Bystricou, Pivovar Urpiner, Remeselný pivovar Huncút z Tomášoviec, Kočovný pivovar Beer Division z Podbrezovej, Horský pivovar Vŕšky z Terchovej a novo vznikajúci pivovar B2 z Banskej Bystrice spolu s pivotékou. Tento rok ponúkli pivovarníci približne 28 druhov pív, od klasických ležiakov po silné IPY, APY, ALE, bylinkové špeciály a pre ženy veľmi oblúbené medové pivo z Terchovej.

Bohatý kultúrny program otvorila rocková kapela Zakázaný prístup a Dlhá Doba zo Šurian. Po nich nasledovala ľudová hudba Jána Maka a večer ukončila známa bystrická kapela GALAXY Music, ktorá sa teší veľkej obľube v našej obci. Festival sprevádzal a o zábavu sa postaral DJ Michal Nociar, ktorý sa celý čas venoval návštevníkom a podujatie ukončil skvelou zábavou prebiehajúcou až do skorých ranných hodín. Tento rok na obecný dvor v Badíne zavítali aj predajcovia medu, medovníkov, bižutúrie a galantérie. Počas celého dňa si mohli návštevníci zasúťažiť v tradičných pivných súťažiach pre mužov a ženy – pitie litrového piva na čas, držanie pivných 5 litrových súdkov. Zasúťažili si aj malé deti v hádzaní korunkových uzáverov do pohárov, kde vyhralo úplne každé dieťa – pivový pohár, pexeso, ovocnú výživu a pero do školy. Súťaže sa opakovali v priebehu dňa  približne 8-krát a bol o ne veľký záujem.

Aj tento rok bola pre návštevníkov pripravená bohatá tombola. Jej predaj zabezpečili mladé členky  z DHZ Badín, za čo sa im chcem poďakovať. V tombole bolo presne 100 lístkov, z toho 50 výherných.  Tombola sa vypredala v rekordne krátkom čase. Boli v nej krásne ceny, ktoré darovali samotné zúčastnené pivovary, obec Badín, spoločnosť SWAN, aj nemenovaná politická strana a partnerské pivovary klubu.

Pre deti bolo pripravené maľovanie na tvár, kolotoč, skákací hrad, cukrová vata. V detskom kútiku boli modelári a lukostreľba pod vedením p. Kozu z Kremničky. O občerstvenie sa tento rok postarali pohotové ženy z badínskej krčmy spolu s ich tímom, miestni poľovníci a firma p. Kosťúra. A čo na záver dodať? Podujatie navštívilo vyše 600 ľudí. Bola tu skupina pivných nadšencov z celého Slovenska – od Bratislavy až do Košíc, niekoľko Čechov a ľudia zo širokého okolia. Touto cestou by som chcel poďakovať hlavne starostovi obce Badín Mgr. Pavlovi Hricovi za poskytnutie obecného priestoru, pomoc pri organizovaní, DHZ Badín, Zuzke Lepiešovej za doladenie všetkých detailov. Veľká vďaka patrí i  samotným sponzorom, ktorých tento rok nebolo málo – Pizza Pizzalino, BCF, Priekopník, Marta Selecká, KOMPALA a.s., Miroslav Uhrík – Elektroprogres, IN Taxi. Poďakovanie patrí aj obci Veľká Lúka za poskytnutie pivných setov, obci Hronsek za poskytnutie stoličiek a pivovaru Urpiner za poskytnutie veľkých slnečníkov, Jaroslavovi Moravčíkovi za kvalitné zdokumentovanie V. Badínskeho pivného festivalu 2019  na fotografiách.

Slavomír Rusiňák, klub zberateľov pivovarských suvenírov Bystričan.

18. burza Klubu Bystričan

Čas rýchlo letí a po roku sa znova stretávame na výmennom stretnutí zberateľov predmetov s pivovarskou tématikou. Je to už v poradí 18. burza Klubu Bystričan.

Po úspešných akciách v priestoroch Espressa Kredit, neďaleko železničnej stanice Banská Bystrica sa burza presťahovala viac do stredu mesta. Finančne výhodnejšie nájomné sa podarilo dohodnúť v budove Slovenského Misijného hnutia na ulici Skuteckého 4, oproti bývalému kinu Hviezda. Prenajaté priestory síce neboli také moderné ako v Espresse Kredit, ale na plochu sú oveľa väčšie.

A tak sa zdalo, že návštevnosť na burze bola nižšia ako po iné roky. Možno časť potenciálnych návštevníkov dala pred burzou prednosť svojim deťom a vnúčatám, pretože bol Medzinárodný deň detí a  rôznych akciií pre detí bolo všade veľmi veľa.

Ale všetky stoly boli zaplnené zberateľským materiálom a bolo z čoho vyberať. Tradične sa vymieňali a predávali podpivníky, poháre, etikety a rôzne iné veci s pivovarskou tématikou. V súťaži hádzania korunkových uzáverov do pohára bol odmenený každý, kto trafil aspoň jeden krát.

Novinkou na burze bol podpivník Remeselného pivovaru Baran Banská Bystrica, ktorý bol vydaný pri príležitosti 18. výmenného stretnutia zberateľov predmetov s pivovarskou tématikou Klubu Bystričan.

Čerešničkou na torte pri tejto burze býva tombola, na ktorú netrpezlivo vždy čaká 150 predaných lístkov. Cena jedno euro za balíček s vecami od sponzorov je veľmi zaujímavá a málokto si kúpi iba jeden lístok.

V tomto roku sponzorsky na akciu prispeli: Urpiner Banská Bystrica, Heineken Slovensko, Donovalský pivovar, Remeselný pivovar Baran, Svijany, Pivovary Topvar, Budweiser Budvar SK, Pivovary Staroprameň a Steiger Vyhne. Ďakujeme za podporu!

Okrem poďakovania sponzorom je treba vyjadriť vďaku najmä Ing. Slavomírovi Rusinákovi, ktorý vždy býva dušou tohto podujatia a za pomoci ďalších členov klubu dokáže pripraviť celú akciu. V tomto roku zabezpečil aj občerstvenie a všetky potrebné ostatné veci, aby burza prebehla úspešne.

Ján Kyseľ

Náš jubilant - Karol Kocian

Stačí malý impulz, niečo sa vám zapáči, získate k nemu ďalší kúsok, potom ďalší.... A ani neviete ako a stane sa z vás zberateľ.

Pán Karol Kocian zo Sebechlieb sa zberateľstvu venuje už od roku 1984. Z pár kúskov etikiet, ktoré sa v minulosti odliepali z pivových fliaš, sa mu podarilo za dlhé roky vybudovať zbierku obsahujúcu viac ako  tridsaťtisíc etikiet z celého sveta.

Pribúdali nielen pivné etikety, ale pribúdali aj roky, lebo čas sa zastaviť nedá. Na jar, presnejšie 29.marca v tomto roku si Karol pripísal na svoje konto už ôsmy krížik. Je najstarším členom Klubu Bystričan.

K osemdesiatke mu prišli blahoželať kolegovia z klubu a našli ho v pohode a dobrej kondícii. Vždy príjemný, milý a stále vedie aktívny život. Ani rôčky mu neuberajú z chuti venovať sa svojim koníčkom. Okrem zberateľstva sa venuje aj deťom, v miestnej škole vedie veľmi úspešný strelecký krúžok. Možno práve deti mu pomáhajú dobíjať baterky a  získavať silu do života a do ďalších akcií.

Spolu s manželkou pripravili pre návštevu posedenie v záhrade, uprostred kvetov a zelených stromov. Počasie bolo pekné, teplé a slnečné a chvíle strávené s jubilantom a jeho manželkou boli veľmi príjemné. Ďakujeme za milé prijatie a pohostenie.

Milý Karol. Do ďalších rokov prajeme za všetkých členov Klubu Bystričan hlavne pevné zdravie, veľa síl, životnej energie, nech ti každý deň prináša radosť a pohodu!

Ján Kyseľ

Marcová burza v Martine

Burzy zberateľov pivných suvenírov v Martine si počas svojej dlhej histórie získali medzi návštevníkmi výborné meno. Zberatelia Martin radi navštevujú a na martinských burzách býva vždy veľa účastníkov. Nebolo tomu inak ani v tomto roku, keď Porter Club Martin v sobotu, 9. marca 2019 zorganizoval svoje už 53. medzinárodné stretnutie zberateľov pivných suvenírov. Niekedy sa takéto stretnutia konali v Športovej hale, ale v poslednom období sa zberatelia stretávajú v Penzióne Čierna pani. Miestnosť sa s priestorom v športovej hale nedá porovnávať a tak pri veľkom záujme zberateľov burza pôsobila stiesnene až preplneno.

Okrem slovenčiny bolo počuť aj reč našich zahraničných susedov. Prišli Česi, Poliaci, Maďari a iní. Aj účasť našich členov na tejto burze bola vysoká. Trochu zaúradovala chrípka, trochu iné povinosti, ale 10 členov na burze z celkového počtu je pekné číslo.

A čo bolo na tejto burze nové? Rozširuje sa počet pivných plechoviek vyrobených na objednávku od klubov alebo aj od súkromných zberateľov a firiem. Zachováva sa tradícia ponuky a dopytu nových pivných suvenírov od pivovarov – pivné tácky, etikety, poháre, plechovky, korunky, atď.

Stretnutie splnilo svoj účel. Niekto odchádzal spokojný, že dobre kúpil. Z našich členov to bol asi Erik, ktorý mal takmer problém odniesť veľkú škatuľu domov. Niekto odchádzal nespokojný, že málo alebo nič nepredal ani nevymenil. Všetci však budú mať príležitosť zase sa zúčastniť na ďalšej burze a možno sa im podarí urobiť dobrý obchod. Alebo sa aspoň porozprávať s kolegami -  zberateľmi, pozrieť sa, čo majú nové a dozvedieť sa novinky zo sveta piva.

Ján Kyseľ

Klub Bystričan

Pivovar VČELCO – Smolenice

Kedy a prečo ste začali uvažovať, resp. realizovať myšlienku postavenia pivovaru?

Takým úplne prvým zárodkom nápadu bolo, keď sme pred viac ako 10 rokmi v Kalifornii náhodou objavili u miestneho medovinára remeselné medové pivo. Prvýkrát sme vtedy pocítili, že pivo nemusí chutiť ako sme ho poznali dovtedy, ale že môže ponúknuť oveľa viac. Dovtedajšiu predstavu piva nahradili nové, oveľa zaujímavejšie chute, ktoré odvtedy stále objavujeme ďalšími cestami za remeselnými nápojmi. Po ťažkom letnom dni strávenom prácou okolo úľov aj pravovernému včelárovi padne vychladené pivo lepšie ako tá najlepšia medovina sveta. Sme medovinári telom aj dušou, chápeme však, že medovina je predsa len nápoj vhodný skôr pre výnimočné príležitosti ako na uhasenie smädu po pracovnom dni.

Kde sídli Váš pivovar, od kedy je v prevádzke?

Náš pivovar sa nachádza v Smoleniciach, je súčasťou nášho medovinárstva priamo pod Smolenickým zámkom, na samom začiatku malokarpatskej vínnej cesty. Pivo varíme vo vlastných priestoroch od minulého roka, predtým sme kočovali.

Akú klientelu mienite osloviť?

Chceli by sme ním osloviť zákazníkov so záujmom o lokálne potraviny,  ktorí hľadajú nové, autentické chute.

Kto　je dodávateľom technológie, aký je objem varne, počet a objem ležiackych tankov, predpokladaný ročný výstav, rozmiestnenie technológie, ... kedy sa uskutočnila prvá várka a　kedy sa pivovar „spustil na ostro“?

Keďže pivovar je súčasťou nášho medovinárstva, technologicky využívame aj niektoré už jestvujúce časti, je to teda trochu komplikovanejšie. Varňu však máme z Čiech, umožňuje dekokčné aj infúzne varenie, z firmy J.Hradecký s.r.o Pacov. Pivovar sme rozbiehali v lete minulého roku, a ročne predpokladáme vyrobiť 120hl piva. Na aké pivné štýly sa zameriate?  Ťažko to presne kategorizovať, ide nám hlavne o autentické pivo - také lokálne pivo s našim terroirom, odrážajúce naše prostredie, konkrétne miesto v priestore a čase. Dá sa povedať, že sa chceme sa pohybovať niekde na pomedzí farmárskeho piva, saisonov, príp. braggotov. Predpokladám, že máte aj svoju "vlajkovú loď", ktoré pivo to je, resp. aké ďalšie pivá　budete variť?

Môžem vedieť meno sládka, resp. osoby, ktoré u vás varia pivo ?

Pomyselnou vlajkovou loďou a vlastne jediným našim celoročným pivom je  MEDOBEER 13°, čo je naše medové pivo dokvášané vo fľaši. Rodilo sa tak trocha "proti prúdu". Najprv sme ho robili klasicky až učebnicovo - v tlakových nádobách, používali sme úpravňu vody, plnili sme tlakovou plničkou atď. Postupne sme s prekvapením zistili, že nám lepšie chutí z našej neupravenej vody.  Po návštevách viacerých belgických, talianskych a amerických pivovarov sme zase vyskúšali sekundárne dokvášanie vo fľašiach. Výroba síce teraz trvá podstatne dlhšie, ale takto nám chutí viac. Je však ďalej čo zlepšovať, s pokorou sa učíme, vylepšujeme. Stálu ponuku neplánujeme teraz rozširovať, ale určite si sporadicky navaríme nejaké sezónne špeciály. Naším sládkom je kolega Radoslav Opalek, ktorý okrem samotnej výroby medoviny varí aj naše pivo.

Dôležité pri varení piva sú suroviny (slady, chmeľ, kvasnice), aké a od ktorých dodávateľov ich odoberáte?

Áno, suroviny pochopiteľne považujeme za veľmi dôležité. Tým viac, že sme ovplyvnení vinárskou a medovinárskou tradíciou a je našou snahou robiť najmä lokálne – miestne pivo. Používame vodu priamo z úpätia Malých Karpát, ktorú neupravujeme. Slady sú lokálne, z trnavského regiónu. Med používame opäť lokálny z našich včelníc. Keďže ponuka  slovenského chmeľu je obmedzená, používame aj zahraničné, najmä americké chmele, a zatiaľ i kvasinky.

Plánujete v budúcnosti predaj svojho piva aj v iných zariadeniach, resp. plánujete pivo plniť do fľiaš?

Práve naopak, pivo plníme takmer výhradne do fliaš a chceme ho predávať najmä u nás, lokálne. Všetko pivo ktoré robíme je sekundárne dokvášané vo fľašiach, resp. kegoch.

Plánujete mať aj svoje obrandované poháre, podpivníky,etikety, tričká... či iný propagačný materiál?

V tomto smere vzhľadom k nášmu zameraniu a veľkosti ešte neplánujeme širšie aktivity.

Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Chceme ďalej experimentovať v  menej prebádanej oblasti farmárskeho piva. Tam kde sa pomyselne spája pivo s terroirom, s pôdou, farmou, kde sa rodia suroviny na výrobu piva. V našom prípade najmä našou včelárskou farmou na úpätí Malých Karpát s vlastným medom či ovocím. Nechceme sa však snažiť napodobniť tradíciu farmárskych pivovarov z oblasti Belgicka alebo Francúzska a pod. Skôr s rešpektom k nej skúšať súčasné poňatie farmárskeho piva v našich podmienkach; vyrábať lokálne - autentické pivo, ktoré bude odrazom tohto miesta, našich ľudí, tejto doby a miestnych surovín, ktoré bude neopakovateľné nikde inde. Neplánujeme, čo presne by sme v pive chceli dosiahnuť. Skôr sa necháme viesť našimi surovinami, touto lokalitou, tým čo nám poskytne a uvidíme kam nás povedie. Podľa nás  takto nejako aj v minulosti vznikali dnes najzaujímavejšie pivá.

Čo Vás v poslednom období najviac potešilo z pohľadu pivovarníka?

Veľmi nás teší postupne sa rozširujúca ponuka remeselného piva na Slovensku, ktoré často v ničom nezaostáva za zahraničnými craftovými veľmocami. Veríme, že tento trend bude ďalej pokračovať.

Na otázky odpovedal majiteľ pivovaru, p. Pavol Kudláč

Deň otvorených dverí pivovaru Urpiner

„Deň ako vyšitý, jasná obloha a jesenné slniečko stále ešte svieti a hreje“ - tak by sa dalo povedať o peknom, letnom počasí v piatok. Lenže sobota bola pravý opak, podobne ako v minulom roku. Zamračené, pršalo a fúkal studený vietor.

O jedenástej , dňa 22.septembra 2018,sa otvorili brány pivovaru Urpiner v Banskej Bystrici, aby privítali návštevníkov 12. ročníka Dňa otvorených dverí. Ľudí neprichádzalo veľa a hoci pri vstupe dostal každý lístok na pivo novinku IPL 13-ku svetlú alebo nealkoholický nápoj BB KOLA zdarma, v chladnom počasí chuť na pivo nebola veľká.  Zato pri dverách do budovy pivovaru sa už tlačili zvedavci, aby na vlastné oči videli celý proces výroby piva.

Klub Bystričan, ako to býva tradične, mal svoj stôl hneď pri vstupnej bráne a pivovarníctvo prezentoval svojim zberateľským materiálom. Na stole rozložené pivné etikety, pivné tácky a suveníry pivovaru Urpiner Banská Bystrica zaujali takmer každého, kto išiel okolo. Novinkou bol predaj piva v plechovkách, ktoré klub vyhotovil pri príležitosti svojej 17. burzy a na plechovkách sú farebne zobrazené staré, historické podpivníky.

Okolo dvanástej daždivé počasie ustúpilo a začal väčší prílev návštevníkov. Okrem obľúbených klasických pív čapovaných priamo z pivovaru si milovníci piva mohli pochutnať aj na čapovaných špeciáloch Exclusive 16-ke, Extra chmelenej 14-ke a novinke, za studena chmelenej IPL 13-ke. K dobrému pivu boli pripravené rôzne gurmánske špeciality – ražniči, pečená krkovička, kuracie soté, pečená klobása.

Program tvorili súťaže spojené s pivom, napríklad súťaž v pití piva. Diváci s údivom sledovali ako rýchlo dokázal víťaz pohár piva do seba naliať. Mladý muž sa potom priznal, že trénoval celú noc a teraz bol riadne vysmädnutý. Okrem súťaží bola súčasťou programu exkurzia do pivovaru, ukážky práce požiarnikov, zdravotníkov, policajtov, vystúpenie súborov. Prítomná bola aj skupina Sokoliarov kráľa Svätopluka a medzi ich dravými vtákmi sa pozonosti tešila najmä sova s veľkými, krásnymi očami. Organizátori nezabudli ani na program pre deti, napríklad, mohli sa povoziť na dvoch krásnych koníkoch.

Pripravenú bohatú a chutnú ponuku piva, občerstvenia a rôznorodý program ovplyvnilo počasie, ale skutoční priaznivci piva si cestu do pivovaru Urpiner našli. Veríme, že budúcich ročníkoch ich bude stále viac a viac.

Ján Kyseľ

       Prezentácia pivovarských suvenírov na Dni obce Nemecká

Dňa 28.7.2018 sa konali v obci Nemecká dni obce Nemecká, v rámci ktorých som mal tú možnosť prezentovať malú výstavku zberateľstva pivovarských suvenírov, kde som vystavoval počas jedného dňa rôzny zberateriál(etikety, poháre, fľaše, knihy, zapalovače, plechovky, tričká). Okrem iného som mal tú možnosť spraviť malú degustáciu(ochutnávku) rôznych druhov pivných značiek ako napr: Donovalský pivovar, Remeselný pivovar Baran, Banskobystrický pivovar, Pivovar Vršky Terchová, španielsky pivovar San Miguel a konopné pivo z pivovaru Nová Paka. Záujem na moje počudovanie bol pomerne veľký, pretože pre každého bežného konzumenta piva, je to niečo nové, nepoznané, mnoho ľudí bolo takých, ktorí ani nevedeli, že existuje také a také pivo. Ak mám zhodnotiť túto malú ochutnávku, tak najväčší ohlas malo pivo IPA z Remeselného pivovaru Baran, zostal tal trochu prekvapený, chutilo najviac ženám. Každý kto sa pristavil pri mojej výstavke sa pýtal na rôzne veci čo sa týka piva, samotných pivovarov a zbierania týchto artefaktov a ja som musel odpovedať na každú položenú otázku. Niekedy som sa ocitol v takej situácii, že som nevedel komu mám skôr odpovedať, ale nakoniec som to všetko zvládol. Ak mám zhodnotiť túto prezentáciu zo svojho pohľadu, tak som spokojný, pretože si myslím neznalí ľudia vidia na vlastné oči že existuje nepreberné množstvo iných druhov pív, ako je bežné dostať v obchodoch. Rovnako si myslím, že ľudia už pomaly spoznávajú nové druhy pivných značiek a to je dobrý znak toho, že za dobrým pivom sa oplatí či už viac cestovať alebo si aj trochu priplatiť.

Nakoniec chcem poďakovať pánovi starostovi obce Nemecká a celému organizačnému výboru obce  za poskytnutie možnosti spraviť niečo také pre obec a aj pre samotných občanov. ĎAKUJEM

                                                                     Jaroslav Štofko

17. burza Klubu Bystričan    

Už sedemnásty raz Klub zberateľov pivovarských suvenírov Bystričan zorganizoval výmenné stretnutie zberateľov predmetov s pivovarskou tématikou. Uskutočnilo sa 2. júna 2018 v reštaurácii Espreso Kredit v Banskej Bystrici.

Všetky burzy mávajú približne rovnaký scenár. Hlavnou úlohou je predať, prípadne vymeniť svoje zberateľské prebytky a kúpiť tie, ktoré chýbajú v zbierke. Aj teraz sa stoly zaplavili pivnými táckami, albumami s etiketami, pivovými pohármi, korunkovými uzávermi a ďaším zberateľským materálom. Spestrením burzy bývajú aj rôzne súťaže, tentoraz to bolo hádzanie korunkovým uzáverom do pohára.

Novinkou, ktorú Klub Bystričan pripravil na túto akciu, bola plechovka s obrázkami starých podpivníkov s dátumom konania zberateľskej burzy. Pollitrová plechovica obsahuje 10° svetlé, výčapné pivo.Bola možnosť si ju zakúpiť a určite bude patriť do  zbierky zberateľov pivných plechoviek.

Banskobystrická burza je obľúbená aj pre svoju tombolu. Slogan „V našej tombole vyhráva každý“ je pravdivý. Investícia jedného eura sa vráti v podobe plechovky alebo fľaše piva, pivového pohára a malej drobnosti. Kto má šťastnú ruku môže natrafiť na lístok s číslom jeden, dva alebo tri a získa hodnotnejšiu cenu. Na tohtoročnej burze sa rozpredalo 150 kusov balíčkov.

Návštevnosť v tomto roku bola vysoká. Prišli členovia takmer všetkých zberateľských klubov zo Slovenska a k nim sa pridali aj ďalší návštevníci. Najväčšiu skupinu tvorili členovia Klubu zberateľov pivných kuriozít z Trenčína. Na výlet za pivnou tématikou sa im podarilo zlákať aj manželky a známych. Užili si nielen zberateľskú burzu ale aj kratšiu prechádzku po horúcej a slnkom zaliatej Banskej Bystrici.

Na záver by sa patrilo povedať, že sa o rok tešíme na stretnutie v Reštaurácii Kredit v Banskej Bystrici. Majitelia priestorov však zvýšili ceny za prenájom a tak Klub Bystričan stojí pred rozhodnutím ako postupovať ďalej. Zostáva iba veriť, že sa nájde správne a prijateľné riešenie a uvidíme sa aj v budúcom roku na úspešnej zberateľskej burze.

Poďakovanie pivovarom, ktorí podujatie podporili a poskytli predmety do tomboly:

Urpiner Banská Bystrica

Heineken Slovensko

Donovalský pivovar

Remeselný pivovar Baran

Svijany

Pivovary Topvar

Steiger Vyhne

Srdečná vďaka za spoluprácu a podporu zberateľskej činnosti!

Ján Kyseľ, Klub Bystričan

 Kedy a prečo ste začali uvažovať, resp. realizovať myšlienku založenia kočovného pivovaru?

Ako domovarič som už dávnejšie uvažoval nad založením pivovaru. Kočovný pivovar sme založili len kvôli nedostatku financií, ale v pláne máme samozrejme zrealizovať kamenný pivovar v blízkej budúcnosti.

 Kde sídli Váš pivovar, od kedy je v prevádzke?

Pivovar sme založili koncom mája a sídlimi vo Veľkom Mederi.

 Akú klientelu mienite osloviť?

Dobré pivo má rád každý. Preto ho ponúkame všetkým. Časom sa potom naši zákazníci sami vykryštalizujú. Z našich povšimnutí, mladšia generácia prejavuje väčší záujem, ale tu zdôrazním, že to nie je pravidlom. Z geografického hľadiska sme začali naše pivo ponúkať najmä vrámci nášho mesta a v Dunajskej Strede. Ale pomerne rýchlo sa dostalo i do Bratislavy, kde sa s ním mohla zoznámiť širšia verejnosť a postupne ho začína spoznávať celé Slovensko. 

 Kto　je dodávateľom technológie, aký je objem varne, počet a objem ležiackych tankov, predpokladaný ročný výstav, rozmiestnenie technológie, ... kedy sa uskutočnila prvá várka a　kedy sa pivovar „spustil na ostro“?

Momentálne figurujeme ako kočovný pivovar. Sme však optimistický a v krátkej budúcnosti určite založíme vlastný minipivovar. Naša prvá várka o objeme 1000 litrov bola navarená koncom júna a teraz je už hotová aj štvrtá. Všetky boli navarené v banskobystrickom pivovare Baran.

 Na aké pivné štýly sa zameriate?

Hlavne vrchne kvasené pivá typu Ale, IPA, APA ale veľmi nám chutia aj pšeničné pivá. Je pravda, že štýl India Pale Ale je v súčasnosti v móde, napriek tomu je aj jedným z mojich najoblúbenejších štýlov piva. Určite však budeme experimentovať a navaríme rôzne typy pív.

 Predpokladám, že máte aj svoju "vlajkovú loď", ktoré pivo to je, resp. aké ďalšie pivá　budete variť?

 Môžem vedieť meno sládka, resp. osoby, ktoré u vás varia pivo ?

Zatiaľ sme navarili dva druhy pív, ALE a red IPU, a v príprave je už tretí druh. Máme dvoch troch favoritov, medzi ktorými sa teraz rozhodujeme. Čo sa týka sládka, ja osobne zastávam jeho funkciu.

 Dôležité pri varení piva sú suroviny (slady, chmeľ, kvasnice), aké a od ktorých dodávateľov ich odoberáte?

Používame hlavne nemecké a anglické slady a chmeľ v podstate z celého sveta.

  Plánujete v budúcnosti predaj svojho piva aj v iných zariadeniach, resp. plánujete pivo plniť do fľiaš?

V našej ponuke sú sudy aj fľaše. ALE je dostupný v 0,5 litrovej fľaši a silnejšia IPA v 0,33 litrovej fľaši. Určite plánujeme rozšíriť našu ponuku ako aj miesta, kde naše pivo môžete ochutnať.

Plánujete mať aj svoje obrandované poháre, podpivníky,etikety, tričká... či iný propagačný materiál?

Áno, určite, časom by sme chceli vlastné poháre a podpivníky ako aj iné reklamné predmety.

 Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Navariť čo najviac piva k spokojnosti našich zákazníkov. Momentálne sme v predstavovacej fáze, keď sa s nami pivári ešte len zoznamujú a preto naďalej aktívne pracujeme na šírení našich pív. Ďalej by sme chceli ustáliť dva – tri druhy pív, ktoré majú najväčsiu obľubu a zabezpečiť ich stálu dostupnosť.  A samozrejme približne do dvoch rokov si založiť vlastný pivovar.

Čo Vás v poslednom období najviac potešilo z pohľadu pivovarníka?

Ak ide o naše pivo, teší nás, že ľuďom chutí a odozvy su pozitívne. Z globalnejšie hľadiska je dobré sledovať, že čoraz viac ľudí prichádza na chuť remeselných pív a že výber takýchto pív narastá. A ako som si všimol, týmto smerom sa uberajú aj veľké medzinárodné pivovary.

 Kedy a prečo ste začali uvažovať, resp. realizovať myšlienku postavenia pivovaru?

Pivovar Sálus vznikol v apríli 2016 ako prirodzené pokračovanie mojich domovaričských aktivít. Uvariť si ale pivo doma je jedna vec a hoci technologicky sa veľmi nelíši od varenia v malom pivovare, potrebná finančná i časová investícia tu už nie je zanedbateľná. Rozhodol som sa preto na začiatok využiť pomocnú ruku a minimalizovať tak začiatočnícke chyby. Cennými radami a konzultáciami na rozbeh mi tak pomohli pán Ernest Šimon, ktorý v súčasnosti pôsobí aj ako sládek patrónskeho a dunajského pivovaru a Maroš Hajduk zakladateľ Padre Craft Brewery, ktorému okrem iného vďačím aj za to, že som pivo niekedy okolo roku 2010 vôbec začal variť.

To, že existuje  aj iné pivo, ako to naše bežne dostupné v obchode  som vedel už vtedy, nakoľko som mal čo to nacestované, ale že sa dá pivo jednoducho variť aj doma v hrnci som sa dozvedel až od Maroša. A keďže mám rád domáce výrobky a navyše ešte keď sú aj zdravé, rozhodol som sa takéto pivo vyskúšať navariť. Nedopadlo to najhoršie a tak som začal zbierať prvé skúsenosti najprv pri varení z koncentrátov, po čase som prešiel k vareniu zo základných surovín a potenciál, ktorý som videl od začiatku v tejto záľube ma priviedol až ku kočovnému pivovaru.     

Kde sídli Váš pivovar, od kedy je v prevádzke?

Sídlo je v Tatranskej Lomnici, ale ako kočovný pivovar chodím pivo variť inde. Pivovar je v prevádzke od apríla 2016.

Akú klientelu mienite osloviť?

Všetkých, ktorí majú radi dobré pivo a uprednostňujú kvalitné produkty. Na začiatku som sa rozhodol pre konzervatívnu cestu a osloviť ľudí klasickým spodne kvaseným pivom plzenského typu, avšak vo svojej nepasterizovanej a nefiltrovanej podobe. Tento štýl je v našich končinách najrozšírenejší a dnes môžem konštatovať, že toto rozhodnutie bolo v mojom prípade správne. Nepasterizovaný a nefiltrovaný ležiak ponúka chuťový charakter, ktorý z priemyselne vyrábaného piva dostanete len veľmi ťažko, už len preto, že pivo je živé. A hoci ľudia radi na začiatok ochutnajú aj iné, netradičné štýly, konečné slovo na záver dňa má často práve klasika. Bohužiaľ ale ešte stále platí, že cena je rozhodujúci faktor a aj vzhľadom na vyššie náklady, ktoré remeselné a obzvlášť ešte kočovné varenie prináša je takéto pivo pre mnohých nedostupným artiklom.       

 Kto　je dodávateľom technológie, aký je objem varne, počet a objem ležiackych tankov, predpokladaný ročný výstav, rozmiestnenie technológie, ... kedy sa uskutočnila prvá várka a　kedy sa pivovar „spustil na ostro“?

Mám veľmi dobrú spoluprácu s prešovským remeselným pivovarom Mariannus. Je samozrejmosťou, že kočovník sa musí prispôsobiť výrobnému plánu daného pivovaru a byť flexibilný a tak je to aj v mojom prípade. Preto je ťažko hovoriť o nejakých plánovaných objemoch. Jedna moja várka je zatiaľ 500l a záleží od úspešnosti predaja a voľnej kapacity kedy sa môže variť ďalšia.    

 Na aké pivné štýly sa zameriate?

Momentálne mám v portfóliu tri rôzne pivá zastupujúce dva štýly – spodne kvasené pivo plzenského typu a pšeničné pivo. Všetky pivá sú živé, nepasterizované a nefiltrované. Rád by som ale do budúcna rozšíril ponuku v rámci možností aj o ďalšie štýly.

 Predpokladám, že máte aj svoju "vlajkovú loď", ktoré pivo to je, resp. aké ďalšie pivá　budete variť?

 Môžem vedieť meno sládka, resp. osoby, ktoré u vás varia pivo ?

Neviem či sa dá vzhľadom na zatiaľ obmedzené portfólio hovoriť o vlajkovej lodi, ale ako som už spomínal vyššie začať variť klasický ležiak bolo určite dobrá voľba.

 Dôležité pri varení piva sú suroviny (slady, chmeľ, kvasnice), aké a od ktorých dodávateľov ich odoberáte?

Suroviny si zabezpečujem sám od dodávateľov a producentov zo Slovenska a Čiech. Tam kde to je možné sa snažím pivo zbytočne nepredražovať dovezením niečoho, čo sa dá zaobstarať aj lokálne. Týka sa to najmä sladu. Ten ktorý teraz používam pochádza z trnavskej sladovne Sessler. Ich ponuka, ale neobsahuje niektoré „špecialistky“ takže na niektoré špeciálne piva, ktoré by som rád neskôr varil budem musieť využiť aj ponuku zo zahraničia. Čo sa týka chmeľu, tak či už sú to české, americké alebo nemecké odrody dajú sa vždy zaobstarať od niektorého slovenského alebo českého distribútora. Myslím, že ponuka je tu bohatá a dá sa z čoho vyberať.

Na kvasenie používam osvedčené sušené kvasnice od firmy Fermentis.   

  Plánujete v budúcnosti predaj svojho piva aj v iných zariadeniach, resp. plánujete pivo plniť do fľiaš?

Pivo viem nafľašovať do PET fľiaš a aj do skla. Mám ho v ponuke v niektorých zariadeniach v Tatranskej Lomnici a okolí, ale len v 0,33l fľašiach. S KEG sudmi je to trocha problematické. Vzhľadom na marketingové praktiky veľkých pivovarov je veľmi ťažké až nemožné dostať takéto pivo niekde na výčap ak sa podnik zrovna nešpecializuje na remeselné pivá. Navyše živé pivo potrebuje určitú starostlivosť, ktorú zatiaľ len málo podnikov vie zabezpečiť.

Plánujete mať aj svoje obrandované poháre, podpivníky,etikety, tričká... či iný propagačný materiál?

Momentálne mám etikety a aj 3 druhy pohárov s logom. V rámci možností budem ale postupne ponuku propagačného materiálu rozširovať. Napríklad najbližšie ma čaká výroba a tlač podpivníkov. .

 Aké máte plány do najbližšej budúcnosti?

Taký najbližší plán je otvorenie pub-u s remeselným pivom v Tatranskej Lomnici. Následne by som rád začal rozširovať svoje portfólio pivných štýlov.

Čo Vás v poslednom období najviac potešilo z pohľadu pivovarníka?

Počas leta som pochodil pár pivných akcií kde bol cítiť narastajúci záujem o remeselné pivo. Takže vplyv osvety, v rámci rozrastajúceho sa trhu s týmto pivovom, vnímam veľmi pozitívne obzvlášť keď vidím, že moje pivo chutí a ľudia sa k nemu vracajú

1.      Ako sa formoval váš vzťah k pivu?

Pivo ako nápoj mám rád a pijem už dlhé roky, v podstate som začal po troche už na strednej škole. Akurát u nás sa po veľmi dlhý čas dali kúpiť len „klasické“ ležiaky z veľkých pivovarov. Postupom času ako som začal chodievať na rôzne výlety do Čiech, kde mali pivovar v každom meste, ma začalo baviť ochutnávať a skúšať vždy iné pivo. Stále to však boli ležiaky, keďže tu bola dlhodobá tradícia práve týchto pív. K vrchne kvaseným pivám som sa prvýkrát dostal asi pred 12 rokmi v USA. Zrazu to boli úplne nové chute, ktoré ma prekvapili a následne mi aj učarovali. Na Slovensku však takéto pivá v tom období k dostaniu veľmi neboli. Až postupom času aj u nás začali vznikať nové remeselné pivovary, ktoré ponúkali aj takéto typy pív.

2.      Kedy ste sa dozvedeli o remeselnom pive?

O remeselnom pive som sa dozvedel v podstate spolu s domovaričstvom asi pred 10 rokmi, keď som sa začal zaujímať o varenie piva nielen v domácich podmienkach, ale aj vyhľadávať takéto pivá uvarené v profesionálnych podmienkach a ochutnávať ich. Veľa otázok pri domácom varení som konzultoval s rôznymi internetovými fórami, s inými domovaričmi a to ma posúvalo ďalej popri mojom vlastnom experimentovaní. Od toho času som v podstate prestal piť „europivá“ a vyhľadávam len remeselné pivá, najmä keď už viem teraz posúdiť koľko námahy, ale aj radosti a umenia, sa za jeho výrobou skrýva.

3.      Ako ste sa dostali k vareniu piva?

K vareniu piva som sa dostal po návšteve môjho kamaráta v Kanade asi pred 10 rokmi, ktorý si doma varieval pivo z koncentrátov. Bola to pre mňa úplná novinka a zároveň zábava uvariť si doma niečo, čo sa dá aj vypiť a dokonca aj ponúknuť návšteve, pokiaľ je človek trpezlivý a počká si, kým je pivo skutočne dozreté. Po návrate domov som sa začal zaujímať o predaj surovín na domácu výrobu piva aj u nás. Na Vianoce som dostal od brata sadu na varenie a „uvaril“ prvú várku. Teda vtedy to ešte nebolo varenie, keďže išlo o koncentrát, ktorý stačilo rozrobiť vo vode, dať zakvasiť a nechať odležať. To ma ale po krátkom čase prestalo baviť a chcel som niečo skutočne vlastné, nie to, čo kúpim v obchode. A tak som začal experimentovať, najprv so sladovými výťažkami a varením s chmeľom, a zakrátko som začal variť zo základných surovín, kde som mohol vytvoriť skutočne svoje vlastné pivo. Skúšal som ležiaky aj vrchne kvasené pivá, experimentoval so suchým chmelením, skúšal rôzne slady, chmele a kvasnice a sledoval ako sa jednotlivé suroviny prejavia vo výslednom pive. Jednotlivé moje „výtvory“ som dával ochutnávať známym, ktorí si postupne pýtali ďalšie a ďalšie, až som dospel do štádia, keď som chcel začať ponúkať pivá aj širšej verejnosti. A tak sme sa dali dokopy so svojím terajším spolumajiteľom Slavom Ťurekom a túto moju myšlienku a túžbu spoločne pretavili do vzniku „zatiaľ“ kočovného pivovaru Parom.  

4.      Kto vám pritom najviac pomohol?

Je to viacero ľudí, najmä teraz, keď varíme vo väčšom, ale k prvotnej myšlienke ma priviedol už spomínaný kamarát žijúci v Kanade a brat, ktorý ma podporoval a posúval v realizovaní tejto myšlienky a priviedol ma aj k názvu pivovaru. Momentálne sú to aj veľmi nadané dievčatá zo Šoporne a Košíc (Majka, Bea a Paťka), ktoré nám pomáhajú z umeleckej a dizajnérskej stránky a tiež kamaráti, ktorí sa vždy snažili vyvrátiť moje pochybnosti.

5.      Kde teraz varievate pivo?

Je to rôzne, s kým sa práve dohodneme, varili sme v Sessleri v Trnave, v reštauračnom pivovare U Ábela, v piešťanskom Žiwelli, navarili sme aj spoločnú várku s pivovarom Jama. Ale určite nevylučujem spoluprácu aj s inými pivovarmi. Budem rád, ak budeme variť aj v iných pivovaroch, je to pre nás ďalšia skúsenosť a škola, keďže každý pivovar má svoju technológiu a spôsob varenia, čiže každé varenie pre nás znamená určitú mieru improvizácie.

6.      Ako vznikol názov Parom? Kto všetko stojí za pivovarom?

Ako som už spomenul, prvotná myšlienka pochádza od brata, ktorého hobby je práve slovanstvo, Slovania a nám sa táto idea páčila, keďže máme radi Slovensko,jeho históriu a sme radi, že túto históriu môžeme ľuďom priblížiť aj takouto netradičnou formou, ale pritom pre ľudí veľmi blízkou. Preto sa aj v názvoch našich pív snažíme použiť slovanskú terminológiu a nájsť pritom spojitosť s aktuálnym pivom. Vždy na etikete aj vysvetlíme, čo konkrétny názov znamená. V pôvodnej myšlienke figuroval názov Perún, ale tento slovanský boh bol na Slovensku skôr známy pod menom Parom, tak sme sa nakoniec priklonili k nemu. Navyše sa Parom v slovenskom jazyku dodnes používa, mnohí si možno ani neuvedomujú, odkiaľ to slovo pochádza. Doparoma!

Za vznikom stojíme hlavne dvaja spoločníci, ja a Slavo Ťurek, a potom ako som už spomínal, pri jeho založení a momentálne aj v mnohom nápomocný, brat Tomáš.

7.       Aké sú Vaše plány do budúcna? Čo vlastný pivovar?
 
Samozrejme, asi ako väčšina, ktorí začali ako kočovníci a prešli na svoju vlastnú technológiu, aj my by sme chceli do budúcna vybudovať svoj vlastný pivovar, pravdepodobne niekde v bratislavskom regióne, ale závisí to od viacerých faktorov. Momentálne je naším cieľom variť a ponúkať kvalitné pivá, aj preto na ne používame najkvalitnejšie suroviny (slady a chmele). Postupne by sme chceli zvyšovať produkciu a ponúkať naše pivo vo viacerých prevádzkach a aj v ďalších mestách mimo Bratislavy, resp. bratislavského regiónu.

Členovia:

Andrej Krajča

            Slavomír Ťurek

Na Zelený štvrtok zelené

Ku prechádzke po Prahe patrí aj posedenie pri dobrom českom pive. Je takmer neodpustiteľným hriechom absolvovať výlet do Prahy bez klasickej sviečkovej na smotane a oroseného pohára čapovaného piva.

Na nábreží Vltavy sme sa zastavili v malej reštaurácii „U Kotvy“. Blížila sa Veľká noc, bol práve Zelený štvrtok a tak výber piva bol jasný. Na Zelený štvrtok pijeme zelené pivo.

Moravský pivovar Starobrno už trinásty rok varí špeciálne pivo, ktoré sa predáva iba v období Veľkonočných sviatkov. Zelené pivo vzniká zo sladu moravského jačmeňa, žateckého chmeľu a kvalitnej vody. Varí sa tradičným spôsobom, ale do kotla sa spolu s chmeľom pridáva aj výluh žíhľavy a iných rastlín. Kvasí osem dní a dlhým zrením získa svoju charakteristickú chuť. Nakoniec sa do neho pridáva ešte likér.

Pivo má bohatú penu, príjemnú vôňu a chuť, ale najzaujímavejšia je jeho zvláštna zelená farba. Cena v tomto roku bola 45,- Kč za jedno veľké. Skúsili sme, bolo dobré, ale asi predsa len zostaneme pri svojich obľúbených značkách.

Ján Kyseľ

Zase v Martine

Mrazivé, marcové ráno vítalo účastníkov burzy zberateľov pivných suvenírov. Jednotlivé kluby si pravidelne počas každého roka organizujú burzy a z nich medzi najväčšie a najznámejšie patrí stretnutie zberateľov v Martine.

Po mnohých úspešných  podujatiach v športovej hale si tentoraz organizártor Porter Club Martin zvolil komornejšie prostredie. Burza, v sobotu 3. marca 2018, sa konala v Penzióne Čierna Pani. Stoly v Spoločenskej sále sa od rána zapĺňali zberateľským materiálom. Nechýbali pivné etikety, pivné tácky, na stoloch boli naukladané pivné korunky, vo svetle lustrov sa leskli pivné poháre a vedľa nich boli kopy iných vecí súvisiacich s témou piva.

S účasťou môžu byť organizátori spokojní, sála „praskala vo švíkoch“. Zišli sa tu nielen členovia slovenských klubov ale počuť bolo i češtinu, polštinu a iné jazyky. Väčšina návštevníkov sa vzájomne pozná a tak medzi sebou diskutovali o novinkách, čo komu pribudlo do zbierky, čo chystajú pivovary a preberali sa aj iné témy okolo piva.

Ponuka materiálu bola veľká, bolo z čoho vyberať a predávajúci i kupujúci mohli odísť domov spokojní. Kto si predsa nenašiel to, čo hľadal, bude mať príležitosť na ďalšej burze. Z nášho klubu sa v Martine zúčastnilo 11 členov.

Ján Kyseľ

Deň otvorených dverí pivovaru Urpiner

Každý rok, začiatkom jesene, otvára Pivovar Urpiner v Banskej Bystrici svoje brány pre širokú verejnosť. V tomto roku to bolo už jedenáste stretnutie pracovníkov pivovaru so svojimi priaznivcami. Milovníci zlatistého moku mali príležitosť nielen si vychutnať niekoľko druhov dobrého piva, ale aj možnosť spoznať históriu pivovaru a uvidieť na vlastné oči celý proces výroby piva.

Okrem exkurzií po pivovare bol pre návštevníkov pripravený bohatý program pre všetky vekové skupiny. Na pódiu sa striedali hudobné a tanečné skupiny, deti mohli obdivovať, napríklad hasičké auto a hasičov, prípadne si pozrieť iné atrakcie. Pre dospelých boli pripravené rôzne súťaže a všetkým rozvoniavali gurmánske špeciality, ktoré mohli byť zapíjané kvalitným pivom čapovaným z pivovaru.

Pivo bolo predávané za zľavnené ceny a dokonca pri vstupnej bráne, namiesto zakúpenia si vstupenky, dostal každý návštevník lístok na jeden nápoj zdarma. Okrem obľúbených klasických pív mohli návštevníci ochutnať aj čapované špeciály 16-ku Exclusive, Extra chmelenú 14-ku a novinku, za studena chmelenú polotmavú IPL 13-ku.

Snahu organizátorov kazilo nepríjemné počasie. Pršalo a smäd po dobrom pive nebol až taký veľký ako za horúceho počasia. Dážď sa podpísal aj na účasti, bola nižšia ako po iné roky, ale aj tak si mnoho milovníkov tohto nápoja našlo cestu do pivovaru. Kto práve nemal na pivo chuť, odniesol si domov darčekové balenie alebo sa zásobil plechovkami piva.

Náš Klub Bystričan si považuje takmer za povinnosť zúčastniť sa na tejto akcii svojho najbližšieho sponzora. Členovia klubu rozložili svoj prezentačný stôl hneď pri vstupe do areálu a prichádzajúci mali možnosť vidieť niektoré veci zo zbierok našich členov. Pozornosť návštevníkov upútali najmä pivné tácky a pivné etikety. Otázky okolo zberateľstva pivných suvenírov boli rôzne. V oblasti pivných etikiet má najväčšie skúsenosti pán Štefan Mistrík, ktorý v minulosti patril k najväčším zberateľom na Slovensku a záujemcom vedel kvalifikovane odpovedať na všetky otázky.

Jedenásty ročník DOD sa skončil a zostáva nám dúfať, že táto tradícia bude aj naďalej pokračovať. Členovia klubu sa už teraz tešia, že budú môcť znova prezentovať svoje zbierky a možno sa podarí prilákať medzi seba aj nových členov, ktorí sa budú venovať tomuto koníčku.

text a foto: Ján Kyseľ

PIVOVAR BAŤAK V PARTIZÁNSKOM

Na slovenskú pivnú mapu sa po vyše 700 rokoch vrátilo ďalšie mesto. Od soboty 22. apríla 2017 pôsobí v Partizánskom Pivovar Baťák. Pivovar môžeme zaradiť do kategórie reštauračných, keďže je súčasťou štvorhviezdičkového Hotela Azul. Nájdeme ho na Nádražnej ulici č. 2204/8.

Celá technológia pivovaru je dodaná českou firmou Destila a.s. Pivovar disponuje troj - nádobovou varnou súpravou o objeme 10 hl. Technológia hlavného kvasenia sa odohráva v CKT s otvorenou možnosťou (u klasických spodne kvasených pív je zbieraná deka). Dozrievanie a ležanie piva prebieha v ležiackych tankoch. Zatiaľ je pivo k dispozícií len v pivárni, prípadne hotelovej reštaurácii. Je tiež v KEG sudoch na predaj do vybraných prevádzok. Samozrejmosťou je aj zapožičanie výčapného zariadenia.

„Ešte skôr ako sme pivovar začali stavať už sme mali jasnú predstavu o tom kto bude sládkom. Stal sa ním Karel Vavrečka. Tento moravský sládok zo Slavkovského pivovaru má 16 ročnú prax vo veľkých aj malých pivovaroch. Za jeho kariéru získal niekoľko prestížnych ocenení za svoje pivo (Zlatá pivná pečať , pivo roku , Jarná cena českých sládkov atď.) A tento pán sa ponúka k tomu, že svoje znalosti umenia, lásku a cit k pivu rád odovzdá a naučí niekoho zo slovenských technológov. Náš pivovar by bol veľmi rád keby našiel svojho vlastného slovenského sládka , ktorý by u nás varil pivo z takých istým zápalom a v takej kvalite ako tento pán. Kapacita Pivovaru Baťák je nastavená na 2 000 hektolitrov piva za rok. Až do konca roka by sme chceli vyrábať pre vlastnú spotrebu. Máme tri prevádzky a o odbyt bude postarané,“ vysvetľuje Ján Štepanovský. Časom by však chceli v Partizánskom aj expandovať. V pláne majú aj nákup plničky fliaš.

„Samozrejme že na kvalitu surovín dávame ten najväčší dôraz, pretože len z kvalitných surovín sa dá uvariť dobré pivo. Je jasné že nemecký Wiesbeer nebudeme chmeliť americkými chmeľmi a český ležiak nebudeme variť z anglického sladu. Určitý pivný štýl má svoj charakter a senzorické vlastnosti a tie určujú z akých surovín sa vyrába. Pivovar hneď od svojho otvorenia ponúkol na výčape päticu domácich pív, prevahu mali ležiaky. V ponuke je desiatka, polotmavá jedenástka, svetlá dvanástka, tmavá trinástka a na výber je tiež vrchne kvasený „ejl“,“ vymenúva generálny manažér Ján Štepanovský. „Počas  prvých dní bol najväčší záujem o polotmavú jedenástku, z ktorej sa stal okamžitý bestseller. Samozrejme sme nezabudli ani na anglosaské pivné štýly. Najznámejší ALE, Amber Ale 13°. Nasledovala rakúska princezná viedenský ležiak 12°. Podľa charakteru vynálezcu tohto piva Antona Drehera, ktorý zároveň bol aj u zrodu spodne kvasených pív typu ležiak. Neskôr až potom nemecký sládok pán Groll uvaril prvú Plzeň. Samozrejme sme nezabudli na klasický Weissbeer, a ďalej budeme ponúkať s určitou pravidelnosťou a podľa sezóny ďalšie pivné štýly. Všetky nami varené pivá sú charakterovo čisté a varené tak ako aj v svojej domovine,“ dodáva pán Štepanovský. V súčasnosti fľaškujú 6 druhov piva, každé so svojou etiketou, ale iba do litrových plastových fliaš, ktoré budú budúci rok nahradené fľašami sklenenými.

Pivovar momentálne ponúka pre zberateľskú pivársku komunitu 5 druhov pohárov s jedným logom, podpivník a 6 druhov etikiet.

(Slavomír Rusiňák)

PIVO MÁ POVZBUDIŤ, NIE UTLMIŤ

Bardejov mal bohatú históriu vo výrobe piva, veď už od stredoveku až do medzivojnového obdobia sa na Hornom Šariši pivo varilo.

Jozef Havír a Miloš Harčarík sa rozhodli vrátiť do Bardejova pivovar. V projekte BERHET – bardejovský pivovar predstavili obnovu výroby piva v Bardejove.  „Ide o nový bardejovský pivovar. Cieľom je vybudovať vlastný pivovar a tým vytvoriť nové pracovné miesta priamo v našom okrese,“ informuje celú podstatu autor projektu. „Chceme vyrábať presný opak toho, čo je momentálne na trhu. Orientovať sa na originálnu chuť piva – nepasterizované, nefiltrované pivo, ktoré nezaťažuje organizmus a je ľahko stráviteľné. Na prvom mieste je u nás kvalita. Držíme sa hesla – pivo má povzbudiť, nie utlmiť. Radi by sme vyrábali aspoň tri druhy stálych pív a nejaký špeciál. Všetko však závisí od dopytu a od kapacitných a finančných možností,“ vysvetľuje J. Havír. Aktuálne bardejovský pivovar BERHET funguje kočovne - suroviny aj výrobu si zabezpečujú sami vo vlastnej réžii, za pomoci prenájmu technológie od obchodného partnera. Pivo sa varí na základe vlastných receptúr a podstatná časť výroby sa deje v Bardejove. Špecializujú sa na vrchne kvasené pivá. Oficiálne bol spustený predaj 13. februára tohto roka. „V ponuke máme American Pale Ale, ktoré sa varí z troch amerických chmeľov a štyroch druhov sladu, 14-stupňové. Na letné obdobie sme navarili slabšie 12-stupňové pivo Summer Ale, pre športovcov a milovníkov plnšieho piva je určené Hefeweizen 12,5-stuňové (pšeničné so živou kultúrou). Obsahuje veľa vitamínov skupiny B a proteínov. Všetky pivá sú nepasterizované, nefiltrované, vrchne kvasené pivá vyrábané tradičným remeselným spôsobom na základe vlastného receptu. V našej ponuke sa čoskoro objavia známe vrchne kvasené piva ako Weissbier, India Pale Ale, Stout, Porter a iné,“ dopĺňa sládok Miloš Harčarík, ktorý svoju sládkovskú kariéru začal ako domovarič. Najprv predával technológie do pivovarov, veľa cestoval po svete, spoznával rôzne pivné štýly. Vzdelával sa, získaval skúsenosti až začal variť vlastné pivá. Prioritou pre Berhet je vyrábať vysokokvalitný prémiový produkt a rovnakým spôsobom sa riadia aj pri výbere surovín. Bohužiaľ, nie vždy nájdu každú odrodu sladu u tuzemského dodávateľa, preto sa často obracajú aj na zahraničných výrobcov sladu ako Weyermann, Simpsons alebo Dingemans. Z chmeľov je to rôzne. Používajú väčšinou chmele z Ameriky, Nového Zélandu, ale aj z Nemecka či z Veľkej Británie. Doteraz používali kvasnice v sušenej forme od Safale, avšak zvažujú používať aj tekuté hlavne kvôli pivám, ktoré plánujú uviesť ako absolútne novinky varené v SR. 

Ak chcete bardejovské pivá ochutnať, máte možnosť tak urobiť v mnohých podnikoch na celom Slovensku. Okrem Bardejova nájdete naše pivá aj v Košiciach – Dobré časy, Nitre – Pivotéka Nitra, Martin - Kocúr káva &bistro, Bratislave – Pivný ráj a Le Šenk, Ružomberku – Pivovar Čierny kameň, Žiline – Na 7. schode, Československej pivotéke a Beervane a ďalej vo Svidníku a Vrútkach. Aktuálny zoznam prevádzok nájdete na webovej stránke berhet.sk. Aktuálne predávajú pivo v 0.5 litrových fľašiach a v 30 litrových KEG sudoch.

Pre zberateľov sú k dispozícii poháre typu Craft v objeme 0.4 litra a etikety, ktoré sú jedny z najunikátnejších na stredoeurópskom trhu, vďaka dizajnu od Martina Feka a povrchovej úprave etikety. Tá je špecifická tým, že je spracovaná trojitým spôsobom – potlač údajov; parciálny lak s trojrozmerným efektom; atypický tvar etikety s výsekom v tvare lomeného oblúka. Merchandising, teda potlač oblečenia a rôznych reklamných predmetov je v pláne v priebehu leta.

(Slavomír Rusiňák)

IV.ročník BADÍNSKEHO PIVNÉHO FESTIVALU

V sobotu 02. septembra 2017 sa na dvore Obecného úradu konal už IV. ročník BADÍNSKEHO PIVNÉHO FESTIVALU.Tešiť ste sa mohli nielen z pivných súťaží v podobe pitia piva na čas, kde už niekoľko rokov po sebe vyhráva jeden pán z BB, či už na DOD Urpiner, alebo u nás. Minulý rok, keďže boli tieto akcie súčasne aj tam, aj u nás, bol dvojnásobným víťazom. Tento ročník sme trošku vyšperkovali, a tak sme sa snažili do každej súťaže zapojiť aj ženské pokolenie. Neveril som, že v BB kraji máme také zanietené pivárky, hlavne športovo zdatné a silné, a tak držanie 5litrového súdka s váhou okolo 5,25kg, im nemohlo robiť žiadny vôbec problém, a dokonca by niektore porazili aj samotných chlapov, čo bolo zdokumentované v počte sekúnd jednotlivých súťažiacich,ako baby, klobúk dole, budúci rok, dostanete toho ešte viacej, a už teraz mám pre vás vymyslené dva nové typy súťaží, ktorými som sa inšpiroval na pivných festivaloch v rámci EÚ a mimo nej. Aj keď bol vopred stanovený a niekoľkokrát avizovaný predaj tomboly, jej presný začiatok predaja, ku mne si aj tak našlo cestu plno ľudí a pýtalo si ju už pred samotným jej vyhlásením. V tombole bolo aj tento rok 200lístkov, polka z nej bola nevýherná a kto obdržal lístok z druhej časti, mohol sa tešiť na krásne ceny, ktoré darovali samotné zúčastnené pivovary, obec Badín, spoločnosť SWAN a partnerské pivovary klubu, aj keď na tomto feste nemali svoje zastúpenie, čím im patrí samozrejme ešte väčsšia vďaka – Pivovar Steiger Vyhne – tento pivovar vypožičal na toto podujatie svojich 10 krásnych slnečníkov, ktoré prekryli spolu s obecným stanom, značnú časť nádvoria, obci Veľká Lúka so starostkou p. Chromekovou - za poskytunie pivných setov. Keďže pomaly popolurita na tomto podujatí každý rok stúpa v desiastkach percentách, rozhodol som sa to nenechať len na jednu obľúbenú kapelu Galaxy BB Music, ktorý sú pre toto podujatie ako stvorení vďaka svojím bohatým skúsenostiam a pokrytím niekoľkých hudobných žánrov a hitov osvedčených x rokov súčasne - mnohým obyvateľom obce dokonca hrali aj na samotných svadbách, či iných dôležitých rodinných podujatiach, či obecných plesoch, ale bol som oslovený kapelou Zakázaný prístúp zo Šurian,ktorých som predtým síce vobec nepoznal, ale spolu so svojou menšou predkapelou Dlhá Doba, dostali našu obec do riadneho varu a podujatie samotné, do vyšších čísiel v samotnej návštevnosti, ale aj ukázaní smeru, že Rock v BB proste šľape a je dominantným štýlom v našich končinách.

Pre deti bolo pripravené maľovanie na tvár, kolotoč, vozenie na koníku, skákací hrad, modelári a lukostreľba. A čo na záver?Podujatia navštívilo vyše 650 ľudí, bola tu skupina pivných nadšencov z Prahy, Brna a Ostravy, traja Poliaci z nemenovaného najväčšieho pivovaru v danej republike, 2 občania maďarksej republiky, ktorí prechádzali našou dedinou v rámci pivnej turistiky po pivovaroch v SR, a samotní občania našej obce, a obyvatelia Slovenska v rozmedzí od Bratislavy, cez Oravu – Čadca, Turzovka, Svrčinovec, až po ďaleký východ – 8 báb z miest Sobrance, Sabinov, Snina a Michalovce – baby, ja som to povedal v bratislavských nočných baroch v ranných hodinách, len tak, že ak budete mať čas, a vy zrazu na badínskom dvore...ach, skvelééééééé ste!!!

Touto cestou by som chcel poďakovať hlavne svojej rodine, za maximalnu podporu, obci Badín, za poskytnutie parádneho priestoru, samotným badínskym hasičom, bez ktorých by to samozrejme nešlo, samostným sponzorom, ktorých tento rok nebolo málo – Pizza Borsalino BB, Ornth, Bcf, Priekopnik, Marta Selecká, Niko Trans, MV Motors autotoservis, s.r.o., miestnej firme Ekokanal a Kings reality, a aby som nezabudol na svoje obľúbene žlté INN taxíky spoločnosti INTAXI za bezpečný odvoz návštevníkov na akýkoľvek smer v akomkoľvek stave– dúfam, že to taxíky prežili, a stále sú čisté, voňavé a vždy včas pristavené vždy s vzorne usmiatym vodičom. Ešte raz, veľká vďaka všetkým, a na tých ktorých som zabudol, sa vopred ospredlňujem, kto ma stretne, beriem mu jedno remeselné...

P.S 1 – viem, že aj toto podujatie malo svoje muchy, ale som, resp. sme len ľudia, a nedokážeme všetko spraviť podľa vopred daných predstáv a túžob, resp. očakavaní z danej akcii.

P.S.2 – keďže som človek, ktorého posúva kritika ďalej a viem sa učiť z chýb, poskytujem sem svoj súkromný mail – slavomir.rusinak@gmail.com , ktorý je súčasne aj mojím pracovným...

P.S. 3 – ak vie niekto robiť takéto podobné festivaly, ako som už pár ľudí stretol na danej akcii, že to dokážu hneď na prvý krát na 100%, páči sa...Dajte mi na vyššie spomenutý mail termín Vášho festivalu, pridem tam veľmi rád a tiež si na to spravím svoj názor a poviem Vám ho tiež do očí,tak ako vy mne, v správny moment, alebo v samotné ráno po akcii. Toť vše Rusiňák, klub Bystričan

Burza v Banskej Bystrici

Je to už klasika, že každý rok, začiatkom júna, sa členovia Klubu Bystričan venujú organizovaniu burzy. V tomto roku usporiadali svoje 16. výmenné stretnutie s pivovarskou tematikou k dátumu 3. júna 2017.

Aj keď to nebolo okrúhle výročie, návštevníci burzy si mohli z nej odniesť domov nový podpivník. Bol vydaný v spolupráci s novootvoreným pivovarom Baran v Banskej Bystrici. Vytlačili sme ich 100 kusov a pre zberateľov podpivníkov budú zaujímavým kúskom do zbierky.

Teplé, slnečné počasie láka ľudí skôr do prírody, ale aj tak boli usporiadatelia s priebehom burzy spokojní. Účasť na burzách všeobecne, nie iba na pivárskych, má klesajúcu tendenciu. Možno to súvisí s nástupom nových technológií a ľudia si zvykajú nakupovať cez internet bez toho, aby si mohli predmet skutočne ohmatať. Uspokoja sa s dobrou fotografiou. Našu burzu navštívili zberatelia z Bratislavy, Nitry, Nového Mesta nad Váhom, Martina, Žiliny a Košíc.

Kto sa chcel na burze zabaviť a chcel si odskúšať svoje presné oko a pevnú ruku, mohol sa prihlásiť do súťaže „Hádzanie pivných koruniek do pohárov“. Samozrejme, víťazi boli odmenení.

Okrem ponuky zberateľského materiálu veľký úspech mala tombola. Za každý lístok v cene 1 € bolo možné získať pivo, pohár, tričko a rôzne predmety s pivovarskou tematikou. Všetky tombolové lístky boli predané a každý si odnášal so sebou plné igelitové tašky s pivnými suvenírmi ako spomienku na túto burzu.

V tomto roku do tomboly prispeli pivovar Urpiner, Heineken Slovensko, Baran, Pivovary Topvar, Bernard, Svijany, Steiger a Donovalský pivovar, za čo im Klub Bystričan ďakuje. Verím, že budúci rok nás navštívi ešte viac zberateľov nielen zo Slovenska, ale aj iných krajín. Tešíme sa na Vás aj na budúci rok.

Ján Kyseľ, klub Bystričan

PIVOVAR HUNCÚT

P ivovar Huncút založili dvaja učitelia s pestrou pivovarskou minulosťou Mgr. Tomáš Pivarči a Mgr. Stanislav Šipkovský. Obidvaja začínali ako domáci variči piva. Tomáš v domácich podmienkach varil pivo približne 6-7 rokov. V poslednej dobe sa mu však začalo stávať, že navarené pivo ani neochutnal, pretože si ho pýtalo viacero ľudí. Nastal problém s množstvom uvareného piva. Druhou podporujúcou udalosťou, ktorá mu povedala, že by bolo možné otvoriť vlastný pivovar bolo pekné umiestnenie a ohodnotenie jeho piva v domovaričkej súťaži „Biela Vrana 2016“. Stanislav s homebrewingom začal pred vyše desiatimi rokmi. Keďže sa písal rok 2006, bola to rarita vôbec na Slovensku vyrábať v domácich podmienkach pivo. Toto hobby si zamiloval a jeho snom bolo si založiť malý remeselný pivovar. Profesionálna kariéra ho však „zaviala“ iným - kantorským smerom a tak varenie piva prešlo na dlhý čas do úzadia. Opätovne sa vrátil k homebrewingu v 2015 roku, keď hľadal nové informácie o homebrewingu a tu stretol Tomáša. Ešte dnes si pamätá ako mu Tomáš načapoval svoju IPU, po chuti ktorej ho už brewing „lámať“ nemusel... Keď padla myšlienka spolu založiť pivovar dlho už nerozmýšľali a teraz už ťahajú za jeden povraz vo vlastnom pivovare.

P ivovar Huncút sídli v obci Tomášovce pri Lučenci. Majitelia si zaobstarali nemeckú technológiu spoločnosti SPEIDEL, ktorú kúpili od pivovaru Trogár z Nitry. Technológia obsahuje 230l varnú nádobu, dva 240l fermentačné tanky, dva 240l CKT tanky a chladiace zariadenie. Predpokladaný ročný výstav je približne 300 hl.

Prvá nimi uvarená várka bola ešte v Nitre, kde si technológiu vyskúšali. Od privezenia technológie do Tomášoviec varia pivo pravidelne podľa nastaveného plánu na varenie trikrát do týždňa a samozrejme podľa potreby a vopred dohodnutých zákaziek. Plánujú variť trikrát do týždňa. Stále sa však zoznamujú s technológiou, vymýšľajú nové recepty, ktoré skúšajú a podľa potreby následne ich upravujú.

Ich krédom je robiť pivo pre ľudí. Chcú prispieť k rôznorodosti a vzdelávaniu ľudí v pivnej oblasti na Slovensku. Majú jasnú koncepciu venovať sa výhradne vrchne kvaseným pivám. Pivo chápu ako sezónny nápoj a podľa toho realizujú a vymýšľajú aj recepty. Ich farebné pivné spektrum je dosť extrémne. Od svetlých pív v štýle IPA/APA, ktoré oceňuje Tomáš až k ťažším pivám typu Stout ku ktorým inklinuje Stanislav. Spektrum dopĺňajú ležiaky a nNebránia sa však vyskúšať aj iné pivné štýly prípadne experimentovať s ovocím, bylinkami, alebo rôznymi koreninami. Oficiálnym sládkom, ktorý garantuje varenie piva je Tomáš, ale každý recept je tvorený so Stanislavom. Spoločne diskutujú o jednotlivých množstvách sladu, chmeľu, o charaktere piva, o konečnom výsledku a pod. Základný slad nakupujú zo Sladovne Sessler v Trnave a špeciálne slady od Kalteneckru z Rožňavy, ktorý používa Wayermanna. Chmeľ objednávajú z  Čiech - Hopproducts a od Nexthop zo Slovenska. Kvasnice nakupujú zatiaľ len z Čiech.

Pri varení sa snažia kopírovať sezónnosť. V prevažnej miere varia americké a britské IPY, v zime varili aj STOUT, Čokoládový porter a v máji majú v pláne navariť pšeničné pivocu a, alebo White IPU. Pivá nazývajú zatiaľ podľa aromatického chmeľu, ktorý použijú pri vareníe. Napr. Citra, Motueka, C4 (Columbus, Chinok, Citra, Cascade) alebo ESAME (Equinox, Summit, Amarilo, Motueka a El Doradou) alebo El Dorado. Pivo predávajú len v iných prevádzkach, pretože vlastné zariadenie (piváreň, reštauráciu a pod.) nemajú a v súčasnom stave ani neplánujú otvoriť. Pivo sa momentálne čapuje v troch podnikoch a to: v Banskej Bystrici Brewhouse Leroyv Sásovej , a Cult Clube a v podniku Kocúr v Martine.

Do budúcna plánujú na objednávku vyrábať aj fľaškové balenia a zabezpečiť prevádzky vlastnými pohármi, ktoré prislúchajú príslušným štýlom piva. Ďalšie propagačné a zberateľské materiály prídu časom.

(Slavomr Rusiňák, klub Bystričan)